Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
MMF skresal tohtoročný slovenský rast na 0,6 percenta
5. 6. 2013
Trend odhadov hospodárskeho rastu sa nezastavuje.
OECD minulý týždeň zrevidovala prognózu tohtoročného rastu slovenskej ekonomiky z 2 % na 0,8 %, teraz sa k nej pridáva MMF.
Aktuálne prognózuje Slovensku v tomto roku hospodársky rast iba o 0,6 %.
MMF Slovensku radí, v ktorých oblastiach sa zlepšiť. Jedným zo základných cieľov by malo byť zlepšenie výberu daní.
OECD znížila odhad rastu Slovenska na 0,8 %
30. 5. 2013
Slovenská ekonomika v tomto roku porastie pomalšie ako o jedno percento.
K tvrdeniu centrálnej banky a bankových analytikov sa pridala aj OECD, ktorá znížila odhad rastu slovenského hospodárstva v tomto roku na 0,8 %.
Slabý hospodársky rast sa totiž podľa OECD podpíše aj pod nárast nezamestnanosti na tohtoročných 14,6 % a budúcoročných 14,7 %. Inflácia by na Slovensku mala klesnúť v tomto roku na 1,7 % a v budúcom roku by mala byť ešte o 0,1 percentu¬álneho bodu nižšia.
Brusel: Znížte nezamestnanosť a zlacnite energie
30. 5. 2013
Brusel pomenoval najhlavnejšie problémy Slovenska, v ktorých by krajina mala v nasledujúcich dvoch rokoch urobiť väčšie pokroky.
Aktuálny je najmä problém vysokej nezamestnanosti a drahých energií pre firmy. Z dlhodobejších oblastí upozornila, že vláda bude musieť riešiť problém starnutia obyvateľstva a rastu už tak vysokých výdavkov na penzie spolu s reformou zdravotníctva.
Rezort hospodárstva predstavil analýzu, podľa ktorej by v najbližších dvoch rokoch malo vzniknúť približne 77,5 tisíca pracovných miest za viac ako 6 miliárd eur.
Konkurencieschopnosť Slovenska zostala rovnaká ako vlani
30. 5. 2013
Konkurencieschopnosť Slovenska sa v tomto roku v porovnaní s vlaňajškom ani nezlepšila, ani nezhoršila.
Vyplýva to z výsledkov Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík 2013, podľa ktorej sa Slovensko umiestnilo na 47. priečke rebríčka, pričom bolo celkovo hodnotených 60 krajín a zaznamenalo tak rovnakú pozíciu v rebríčku ako vlani.
V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia za Poľskom, ktoré skončilo na 33. priečke a za Českou republikou, ktorá skončila 35. Za Slovenskom sa umiestnilo Maďarsko, ktoré obsadilo 50. priečku.