Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pätina slovenských domácností má nevyhovujúce bývanie
7. 6. 2017
Pätina slovenských domácností si nemôže dovoliť primerané teplo, trpí nadmernou vlhkosťou či nedostatkom denného svetla.
Upozornila na to organizácia Budovy pre budúcnosť. Vo svojom Programe Budovy 2050 tvrdí, že budovy majú veľký vplyv na zdravie a produktivitu spoločnosti, zaslúžia si preto aj oveľa väčšiu pozornosť vlády sústrediacej sa najmä na investície do diaľnic či železníc.
Podľa prieskumu Healthy Home Barometer 2017 pätina domácností na Slovensku trpí nevyhovujúcou kvalitou bývania a vyskytujú sa v nich 1,5- až 2,9-násobne častejšie zdravotné problémy. Európska agentúra pre životné prostredie potvrdila, že viac ako 3000 predčasných úmrtí ročne spôsobuje v SR vykurovanie drevom, a tým spôsobené znečistenie ovzdušia.
Slovenské domácnosti pritom podľa Európskej komisie dávajú na energie spojené s bývaním najviac v Európskej únii – 14,5 % svojich príjmov. Na druhej strane, napríklad ľudia v zdravých kancelárskych budovách majú podľa Svetovej rady pre zelené budovy o 8 až 11 % vyššiu produktivitu práce.
Riešenie v energeticky hospodárnych budovách „Budovy preukázateľne vplývajú na kvalitu života, zdravie a produktivitu ľudí, a tým na prosperitu a ekonomickú výkonnosť celej spoločnosti.
Súčasná kvalita budov na Slovensku je viac prekážkou ako základom rozvoja. Klimatické zmeny, starnutie populácie a urbanizáciu bude náročné zvládnuť bez kvalitných budov,“ domnieva sa Peter Robl z Budov pre budúcnosť.
Riešenie vidí v energeticky hospodárnych budovách napojených na čisté, najmä obnoviteľné zdroje energie. Pre zdravie je podľa neho kľúčové kvalitné vnútorné prostredie, teda napríklad účinné vetranie, dostatok denného a kvalita umelého osvetlenia, akustická pohoda a tepelný komfort nielen v zime, ale aj v lete. Za nevyhnutnosť považuje adaptáciu budov na nové klimatické podmienky.
Budovy majú rovnaký vplyv ako diaľnice, či zahraničné investície Organizácia poukázala na to, že po technickej a ekonomickej stránke sú takéto budovy uskutočniteľné na Slovensku už dnes. Napriek tomu je vyhovujúcich budov medzi obnovenými a novými zatiaľ len málo.
„Keďže do budov sa významne investuje raz za 30 až 40 rokov, kvalita súčasnej výstavby či obnovy budov rozhodne, či budú svojim užívateľom poskytovať bezpečné a zdravé prostredie za ekonomicky dostupných podmienok aj v nasledujúcich desaťročiach,“ poznamenal Robl.
Rýchlejší prechod k naozaj kvalitným budovám možno podľa neho dosiahnuť iba za podpory verejných politík. „Budeme apelovať na vládu, aby budovám venovala primeranú pozornosť. Sme presvedčení, že budovy majú na našu spoločnosť rovnaký alebo väčší vplyv ako diaľnice, energetické zdroje, zahraničné investície či otázka zamestnanosti,“ dodal.
Zdroj: Aktuality.sk
Plán vyrovnaného rozpočtu je pozitívom .Budú však potrebné ďalšie opatrenia
6. 6. 2017
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vníma nový plán vlády postupne znižovať deficit verejných financií až po vyrovnaný rozpočet pozitívne. A to napriek tomu, že oproti pôvodným plánom sú nové konsolidačné ciele z Programu stability na roky 2017 až 2020 menej ambiciózne.
Rozpočtová rada však zároveň upozorňuje, že tieto ciele ešte nezabezpečia dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pri súčasných predpokladoch bude potrebné prijímať dodatočné konsolidačné opatrenia.
Podľa nej by sa tak mali v strednodobom horizonte využiť priaznivé ekonomické podmienky, ako aj úspory z prijatých opatrení v priebežnom dôchodkovom systéme, na dosiahnutie rozpočtového prebytku vo výške 0,4 % HDP v roku 2020 a zároveň zníženie dlhu na 43,5 % HDP.
Až kým nebude vyrovnaný rozpočet
Vláda schválila v rámci Programu stability na roky 2017 až 2020 ciele znižovať deficit verejnej správy z 1,7 % HDP v roku 2016, až kým sa nedosiahne vyrovnaný rozpočet v roku 2019.
Po dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu sa v nasledujúcom roku 2020 predpokladá jeho udržanie na rovnakej úrovni.
Strednodobý rozpočtový rámec pritom podľa rady vychádza z realistických predpokladov o vývoji makroekonomického prostredia a daňových a odvodových príjmov, ktoré boli schválené príslušnými výbormi vo februári 2017.
Program stability obsahuje opatrenia najmä na strane výdavkov, ktorých celkový vplyv podľa rezortu financií zhoršuje saldo verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík.
Znamená to, že ak by sa po roku 2016 neuskutočnili žiadne nové opatrenia a zmeny v legislatíve a rozpočtové položky by ovplyvnil iba makroekonomický vývoj, deficit by podľa RRZ postupne klesal z 1,7 % HDP v roku 2016 a v roku 2020 by boli verejné financie v prebytku 0,4 % HDP.
Rozpočtová rada však zároveň upozorňuje aj na identifikované riziká, ktoré môžu hospodárenie verejnej správy oproti vládnym plánom zhoršiť.
Riziká podľa rady vyplývajú najmä z opakovaného nadhodnotenia niektorých nedaňových príjmov, podhodnotenia výdavkov v zdravotníctve a štátnom rozpočte a nerozpočtovania výdavkov na korekcie k čerpaniu eurofondov.
Na druhej strane rozpočtu môžu pomôcť úspory na spolufinancovaní k eurofondom v prípade ich pomalšieho čerpania, nižšie výdavky na sociálne dávky, či úspora na odvode do rozpočtu Európskej únie.
Ďalším možným zdrojom krytia rizík v roku 2017 sú rozpočtované rezervy.
zdroj: SME-ekonomika
Služby zamestnanosti
31. 5. 2017
Zmenou v zákone o službách zamestnanosti sa navrhli niektoré opatrenia, ktorých cieľom je a zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť.
Zmeny sa týkali najmä obmedzenia vykonávať zárobkovú činnosti len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t.j. formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Časovo sa upravilo maximálne obdobie
vykonávania zárobkovej činnosti uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru na obdobie v úhrne 40 kalendárnych dní v roku v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa. Súčasne sa zabezpečuje vyššia motivácia prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom tým, že sa neumožní jeho bezprostredný opätovný vstup do evidencie.
Automobilový priemysel: Situácia je kritická, treba 14-tisíc pracovníkov
31. 5. 2017
Situácia s pracovnou silou v automobilovom priemysle na Slovensku je kritická.
Povedal to v piatok viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky Alexander Matušek.Automobilový priemysel bude podľa neho do roku 2020 potrebovať asi 14 000 nových pracovníkov, z toho asi 2000 s vysokoškolským vzdelaním a 12 000 stredoškolákov. „Očakávame, že zo škôl dostaneme asi 3000 stredoškolákov, ďalších 9000 budeme musieť získať buď rekvalifikáciami, alebo mobilitou pracovnej sily – čo sú naše priority. Treťou možnosťou je doviezť ich zo zahraničia, pretože ich potrebujeme,“ skonštatoval Matušek. Len v minulom roku sa na Slovensku vyrobilo viac ako milión automobilov, po príchode štvrtej automobilky do roku 2020 sa ich bude ročne vyrábať asi 1,35 milióna. „Zo 14 000 ľudí budú polovicu potrebovať výrobcovia automobilov, približne rovnaký počet dodávatelia. Musíme konať. Ak nevyužijeme možnosti zo školstva, ak nevyužijeme mobilitu pracovnej sily a nezamestnáme našich ľudí, treba sa poobzerať inde a najmä uľahčiť proces prijímania pracovníkov z tretích krajín. Aby to trvalo šesť až desať Až 87 % zamestnávateľov v automobilovom priemysle podľa neho tvrdí, že nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je alarmujúci, len osem percent dodávateľov si myslí, že absolventi, ktorí prídu zo škôl, sú pripravení na prax. mesiacov, je neakceptovateľné. Požiadavka zamestnávateľov je jeden mesiac,“ zdôraznil viceprezident.