Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Energetická hospodárnosť budov
17. 7. 2017
Podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov sa s účinnosťou od 1. januára 2016 poskytuje vlastníkom rodinných domov podpora vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu, a to za účelom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinného domu uskutočnením stavebných úprav, ktorými sa vykoná zásah do obalových konštrukcií budovy zateplením obvodového plášťa, strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a výmenou pôvodných otvorových konštrukcií.
Pre realizáciu tohto opatrenia a zintenzívnenie obnovy rodinných domov sa navrhlo upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonávaných prác.
Slovenské elektrárne skončili s niekoľko miliónovým ziskom. Peniaze investujú do Mochoviec.
28. 6. 2017
Slovenské elektrárne v minulom roku skončili s čistým ziskom na úrovni 116,8 milióna eur. V medziročnom porovnaní to predstavuje nárast o takmer 93 miliónov eur.
„Čistý zisk narástol najmä vďaka pokračujúcej optimalizácii, realizovaným úsporným opatreniam a absencii jednorazových mimoriadnych položiek,“ uviedli elektrárne po tom, čo hospodárske výsledky schválilo valné zhromaždenie. To rozhodlo, že dosiahnutý zisk si, rovnako ako po minulé roky, nerozdelia akcionári, ale bude investovaný najmä do dostavby Mochoviec.Slovenský dominantný výrobca elektriny však zaznamenal pokles zisku pred úrokmi, odpismi a zdanením (EBITDA). Kým v minulom roku predstavoval tento zisk 376 mil. eur, rok predtým to bolo 869 miliónov eur.Medziročný pokles spôsobila najmä mimoriadna zmena odhadu rezervy na jadrové vyraďovanie a skladovanie a zníženie hodnoty majetku v roku 2015,“ zdôvodnil podnik. Elektrárne preinvestovali vlani 541 miliónov eur. Väčšina investícií smerovala do dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce.Vlastníme 34 percent podielov.Slovenské elektrárne produkujú vyše 70 percent z celkovej výroby elektriny na území Slovenska. Prevádzkujú energetické zdroje s inštalovaným výkonom vyše 4 100 megawattov. Vlastnia 31 vodných, dve atómové, dve tepelné a dve solárne elektrárne.Vlastníkom akcií Slovenských elektrární sú Slovenská republika s podielom 34 percent a spoločnosť Slovak Power Holding BV s podielom 66 percent. V nej má 50-percentný podiel Energetický a průmyslový holding. Ďalších 50 percent je vo vlastníctve skupiny Enel.
Ziskovosť firiem na Slovensku je vysoká. Fico chce preto tlačiť na rast miezd
27. 6. 2017
V súčasnej situácii na Slovensku sa musí tlačiť na rast miezd. Je o tom presvedčený premiér Robert Fico (Smer-SD).
"Miera ziskovosti slovenských firiem je veľmi vysoká. Nemôžeme sa teraz obávať, že odídu. Na prvom mieste je človek, jeho požiadavky," vyhlásil v Sobotných dialógoch RTVS.Legitímna je preto podľa Fica aj požiadavka zamestnancov slovenského Volkswagenu (VW) na zvyšovanie platov, kvôli ktorej už od utorka (20.6.) štrajkujú."Netvrdím, že platy robotníkov v bratislavskom VW majú okamžite skočiť na úroveň nemeckých robotníkov. Ale ak vieme, že v Bratislave je najvyššia produktivita, najvyššia kvalita, vyrábajú najluxusnejšie autá v celom koncerne, prečo má mať tretinový plat z platu toho istého robotníka v tej istej firme?" spýtal sa.Odborári ponúkajú vedeniu Volkswagenu nové ponuky. Mohli by s nimi súhlasiť obe stranyPodľa vlastných slov však už nemôže vstupovať do toho, ako presne sa majú zvyšovať mzdy v konkrétnej firme."O tom je kolektívne vyjednávanie," konštatoval Fico s tým, že ideu "jeden koncern, jeden plat" otvárajú predstavitelia vlády aj na medzinárodnej úrovni. "Prečo by mali byť také obrovské rozdiely v platoch?" dodal premiér.
Nezamestnanosť by mala na prelome rokov klesnúť pod sedem percent
26. 6. 2017
Nezamestnanosť v SR by mala na prelome rokov 2017 a 2018 klesnúť pod úroveň 7 percent. Uviedol to dnes v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter (Smer-SD) za účasti predsedu opozičného hnutia Sme rodina Borisa Kollára v súvislosti s historicky najnižšou májovou mierou nezamestnanosti na úrovni 7,35 percenta.
Nezamestnanosť v SR pôjde podľa neho ešte "dole", nie však skokovito, rekvalifikácie nezamestnaných ľudí budú však drahšie ako doteraz. "V portfóliu nezamestnaných na úradoch už nezostáva tá kvalita ako v časoch, keď sme evidovali napríklad raz toľko nezamestnaných. Teda aj výber ľudí z tohto portfólia bude pre zamestnávateľov zložitejší," upozornil minister. Podľa Kollára si pri súčasnej nízkej slovenskej nezamestnanosti treba všimnúť aj to, že mnohé okolité krajiny majú ešte nižšiu mieru nezamestnanosti, než má Slovensko. "V tomto istom čase je nezamestnanosť v Česku 4,1 percenta, v Maďarsku 4,3 percenta a napríklad v Rumunsku 5,3 percent," poznamenal Kollár s tým, že 150 000 štátnych zamestnancov nemá štátom garantovanú minimálnu mzdu. Opozičný poslanec upozornil, že "ľudia sa len z čísel nenajedia". "Ľudia síce majú prácu, ale majú aj slušný, dôstojný život? Nemajú," zdôraznil. "V zahraničí je podľa neho 500 000 Slovákov, z toho asi 300 000 ľudí dlhodobo, pretože na Slovensku sa im nedarí si zabezpečiť slušnú existenciu," dodal Kollár.
zdroj: hnonline.sk