Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Mladým hrozí problém s hypotékami
11. 4. 2018
Zmeny sa budú týkať prísnejšieho posudzovania príjmov pri nových žiadostiach o úver. Slováci si budú môcť požičať maximálne osemnásobok ročného príjmu. V prípade čistej priemernej mzdy za minulý rok je to približne 70-tisíc eur. Analytička Fincentra Zuzana Šimonová však spresňuje, že časť klientov dostane výnimku.
„Stále bude možnosť poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu. Tento podiel sa bude len postupne znižovať. Od 1. júla tohto roku bude môcť túto hodnotu presahovať 20 percent nových úverov. Je to prakticky rovnaká úroveň, akú banky poskytujú aj v súčasnosti. Od leta sa teda neočakáva v podstate žiadny vplyv.
Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
9. 4. 2018
Z dôvodu zvýšenia právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa spresňujú ustanovenia o zápise do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad, zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov.
Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty. Upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov. Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, novela zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
Spotreba rastie, darí sa najmä nepotravinovému segmentu
6. 4. 2018
Slovenská ekonomika pokračuje v relatívne dynamickom raste, čo sa pozitívne prejavuje aj na trhu práce. Spotreba ďalej rastie, darí sa najmä nepotravinovému segmentu maloobchodu. Uviedol to v komentári k februárovým tržbám Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
"Dôvodom slabších čísel obchodných reťazcov v úvode roka by však mohli byť aj investície do renovácie predajní, ktoré dočasne znížili ich tržby. Nepotravinový segment, ktorý je zvyčajne citlivejší na silu kúpyschopného dopytu, ďalej rastie. A hoci niektoré sub-segmenty nepotravinového segmentu predsa len vo februári zaznamenali po rekordne silnom januári miernu korekciu tržieb, viacero z nich si stále udržiava dvojcifernú dynamiku medziročného rastu," priblížil. Rastovým lídrom podľa neho naďalej ostávajú internetové a zásielkové obchody, ktoré si medziročne polepšili až o 20,9 percenta. Silný rast tržieb o takmer 16 percent vykazujú aj predajcovia s tovarom pre kultúru a rekreáciu (knihy, hračky, športové oblečenie) a ostatného tovaru v špecializovaných predajniach (odevy, obuv, drogérie, lekárne a podobne). Medziročne nižšie tržby (o 10 %) vykazujú len predajcovia informačných technológií, ktorí zaznamenali rekordne silný minulý rok, a ktorí pravdepodobne zápasia aj s čoraz silnejšou konkurenciou zo strany internetových obchodov. Spotrebiteľská nálada podľa Koršňáka ostáva nad dlhodobým priemerom blízko pokrízových maxím. Slovenská ekonomika pokračuje v relatívne dynamickom raste, čo sa pozitívne prejavuje aj na trhu práce (rastúca zamestnanosť aj mzdy). "Spotrebu domácností by navyše mali ďalej podporovať aj nízke úrokové sadzby. Z tohto dôvodu očakávame, že rastúci trend by si mali maloobchodné tržby udržať aj v nasledujúcich mesiacoch, s blížiacim sa vrcholom ekonomického cyklu by sa však dynamika ich medziročného rastu mohla predsa len začať mierne spomaľovať," dodal Koršňák. "Dobrý vývoj na trhu práce, ktorý prispieva k rastu disponibilného príjmu domácností a slušná spotrebiteľská dôvera pretrvávajú a vytvárajú priaznivé podmienky pre rast maloobchodných tržieb. Spotreba domácností by tak aj v tomto roku mala zostať výrazným ťahúňom hospodárskeho rastu. Celkovo je náš odhad rastu ekonomiky v tomto roku na úrovni 3,9 percenta," doplnila Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Štatistický úrad (ŠÚ) SR informoval, že tržby za vlastné výkony a tovar sa vo februári 2018 medzimesačne zvýšili v maloobchode o 0,7 %. V maloobchode sa medziročne tržby zvýšili o 5 percent.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensko využíva environmentálne dane len málo, zmeniť to chce Envirostratégia
6. 4. 2018
Slovensku daňové nástroje odporúča viac využívať aj Európska komisia. Do roku 2030 je potrebné zvážiť možnosť rozširovania environmentálnych daní, napríklad zdaniť uhlík v sektoroch dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadov. Navrhuje to prvá verzia Envirostratégie 2030 z dielne Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR.
"Výnos z environmentálnych daní patrí na Slovensku medzi najnižšie v krajinách OECD a implicitné zdanenie energií je druhé najnižšie v EÚ," píše sa v materiáli. Rovnako dnešná výška pokút nemotivuje znečisťovateľov k prechodu na menej škodlivé technológie. Zdanenie uhlíka by podľa stratégie spolu so schémou obchodovania s emisnými kvótami vytvorilo efektívny nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov. Slovensku daňové nástroje odporúča viac využívať aj Európska komisia. Uviedla to v Správe o Slovensku 2018, ktorá vyšla začiatkom marca. "V sektore dopravy by mala byť zohľadnená aj produkcia základných znečisťujúcich látok, najmä prachových častíc z jednotlivých palív," píše sa v materiáli. Prehodnotí sa aj zdaňovanie škodlivých prvkov, ktoré sa využívajú v spotrebných produktoch, napríklad batérií. Okrem toho sa majú zlepšiť aj kontroly znečisťujúcich zariadení. "Súčasná kontrola znečisťovateľov neumožňuje dostatočnú previerku zariadení a ich aktuálne vypúšťaných škodlivých látok, keďže znečisťovateľ je o nej vopred informovaný," uvádza Envirostratégia. Envirostratégia je dokument MŽP, ktorý má nahradiť Stratégiu environmentálnej politiky z roku 1993. Dokument identifikuje súčasné problémy ochrany životného prostredia a navrhuje opatrenia na ich riešenie. Jej prípravu koordinuje IEP.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)