Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podniku
27. 4. 2018
Nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje sektor sociálnej ekonomiky a vytvára vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale tiež upravuje systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.
Nový zákon najmä:
- vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, pričom tieto definície vychádzajú z európskeho vnímania problematiky sociálnej ekonomiky so zohľadnením slovenských špecifík a potrieb,
- ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku,
- vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov,
- upravuje možnosť podpory podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky,
- upravuje správu v oblasti sociálnej ekonomiky zo strany štátu,
- upravuje organizácie sektora sociálnej ekonomiky.
Štát hospodáril v pluse
25. 4. 2018
Slovensku sa vlani podarilo hospodáriť s menšími výdavkami ako príjmami. Teda ak do úvahy neberieme splátky za dlh. Takzvané primárne saldo rozpočtu sa v roku 2017 prvýkrát dostalo do plusových čísel. Dôvodom sú hlavne rastúce príjmy do štátnej kasy. Hoci ide o historický úspech, v porovnaní s inými krajinami zaostávame.
Predstavte si, že ste zdedili firmu a spolu s ňou aj jej záväzky. V minulosti mala problémy a musela si požičať. Vy sa snažíte situáciu zmeniť, zoškrtáte výdavky a začnete šetriť. Vášmu podniku sa darí, no na konci roka pošle banka účet za úver, a tak kvôli splátkam nakoniec svieti na konte firmy mínus. Na to, aby akcionári správne vyhodnotili finančné zdravie vašej firmy, očistia celkové výdavky o splátky dlhu. Takto funguje aj primárne saldo rozpočtu, ktoré je rozdielom medzi príjmami a výdavkami štátu, pričom peniaze použité na vyplatenie veriteľov sa doň nezarátavajú. Vlani Slovensko na výdavky spojené s dlhom minulo približne 1,2 miliardy. To predstavuje sedem percent z celkových nákladov na fungovanie štátu. Bez týchto prostriedkov by v rozpočte svietil prebytok v hodnote 0,4 percenta HDP.
Nepotrvá dlho a Slovensko predbehne v HDP Talianov
23. 4. 2018
Španieli sú podľa najnovších údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) bohatší ako Taliani. Hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu vlani v Španielsku prekonal porovnateľný údaj z Talianska. To je povzbudivé z hľadiska ekonomického oživenia Španielska, pre Taliansko je to však znepokojujúca správa.
Navyše situácia Talianska by sa podľa údajov MMF, ktoré porovnávajú krajiny podľa takzvanej parity kúpnej sily, nemala zlepšiť ani v najbližších rokoch a do roku 2023 Taliansko prekonajú i niektoré krajiny bývalého sovietskeho bloku, vrátane Českej republiky a Slovenska. Napísal to denník Financial Times (FT). MMF odhaduje, že Španielsko sa v nasledujúcich piatich rokoch stane o sedem percent bohatšie ako Taliansko. Ešte pred desiatimi rokmi bolo naopak Taliansko o desať percent bohatšie. Čísla a prognózy ukazujú kontrast oboch krajín, ktoré v poslednom desaťročí vážne zasiahla ekonomická kríza v eurozóne. Kým Španielsko je teraz jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín medzi prednými ekonomikami EÚ, Taliansko zaostáva.
Rast slovenskej ekonomiky sa tento rok zrýchli na 4 percentá
20. 4. 2018
Medzinárodný menový fond očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta. Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku výrazne zrýchli.
MMF vo svojej aktuálnej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky World Economic Outlook počíta v roku 2018 s reálnym zvýšením slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 percentá po 3,4 percenta v roku 2017 a 3,3 percenta v roku 2016. V roku 2019 by mal potom HDP stúpnuť o 4,2 percenta, čo bude v prípade naplnenia predpovede najprudší rast od roku 2010, keď si slovenská ekonomika polepšila o 5 percent. Zrýchliť by sa malo tempo rastu spotrebiteľských cien. MMF očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta po 1,3 percenta vlani.