Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko láka českých podnikateľov
28. 5. 2018
Za prvých päť mesiacov roka 2018 pribudlo na Slovensku 484 českých podnikov. To je takmer raz toľko, ako za celý rok 2017, vyplýva to z analýzy spoločnosti Bisnode. Aktuálne na Slovensku pôsobí viac ako 10-tisíc českých firiem.
Dôvod rastu je podľa Bisnode jednoznačný. "Expanzia na slovenský trh je pre českých podnikateľov jednoduchšia, ako na iné trhy. Na jednej strane majú naše štáty spoločnú históriu, no rozhodujú aj teritoriálna blízkosť a takmer nulová jazyková bariéra, ktoré výrazne pomáhajú pri administratíve spojenej so založením a riadením biznisu," vysvetľuje spoločnosť. Podľa analytičky Bisnode Petry Štěpánovej je dôvodom aj "atraktívne hospodárske prostredie a obchodný potenciál rastu." Počas roku 2017 pribudlo na Slovensku 266 českých podnikov, za prvých päť mesiacov roku 2018 to bolo až 484. Podľa Bisnode môžeme teda hovoriť o silnom roku.
Slovensko si v konkurencieschopnosti pohoršilo o štyri priečky za posledný rok
25. 5. 2018
Slovensko sa za desaťročie prepadlo o dvadsaťpäť miest v rebríčku konkurencieschopnosti. Švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava a 56 ďalšími organizáciami z celého sveta zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2018 (World Competitiveness Yearbook).Podľa zverejnených informácií sa Slovenská republika tento rok umiestnila na 55. mieste spomedzi 63 hodnotených krajín.
V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o štyri miesta. Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, vysoké administratívne zaťaženie podnikov, výzva v podobe nadchádzajúcej digitalizácie podnikov na Slovensku, vysoké náklady na prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, absencia reforiem vo vzdelávaní a verejných službách. V porovnaní s najbližšími susedmi Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia zaostáva za Českou republikou (29. miesto), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktorá si v tomto roku pohoršila o jednu priečku. Ďalej je aj za Poľskom, ktoré je na 34. priečke, pričom sa medziročne zlepšilo o štyri miesta. "Slovensko sa dokonca tento rok umiestnilo za Maďarskom až o osem miest, pričom Maďarsko je na 47. priečke (čo je zlepšenie o päť miest). Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám za ostatné roky nepodarilo udržať," zhodnotila nadácia F. A. Hayeka Bratislava.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Podnikateľské prostredie sa na Slovensku zhoršilo, tvrdí Podnikateľská aliancia
25. 5. 2018
Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva. Podnikateľské prostredie na Slovensku sa zhoršilo. Myslí si to Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). „Skutočnosť, že pohľad podnikateľov na podnikateľské prostredie sa zhoršil aj v prvom štvrťroku tohto roka, nie je prekvapujúca.
Prispeli k tomu skutočnosti, ktoré vyšili najavo po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej, a to najmä neschopnosť politikov a politického systému prevziať politickú zodpovednosť a riešiť vzniknutú krízu zodpovedne a systémovo,“ uviedla aliancia. Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva. Nasledujú uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu. Na piatom mieste je kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily. „Z uvedeného možno konštatovať, že podnikatelia vnímajú ako najväčší problém čím ďalej tým väčšie zlyhávanie základných funkcií štátu,“ dodala aliancia.
Podnikatelia bez ohľadu na pravicovú či ľavicovú vládu negatívne vnímajú už viac ako dvanásť rokov vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a úroveň korupcie na úradoch. „To čo je nóvum za posledných desať rokov, je prepad dôvery vo funkčnosť politického systému v štáte a naopak presvedčenie o výskyte hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu, ktoré vnímajú podnikatelia najmä v posledných rokoch ako čoraz väčší problém,“ konštatovala PAS. Z verejných oblastí podnikatelia ocenili kladne len stabilný kurz eura a neutrálne hodnotili prístup k úverom.
Zmeny v zákone o vodách
24. 5. 2018
Zákon o vodách bol niekoľkokrát novelizovaný jednak z dôvodu transpozície práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ale vzhľadom na upresnenie niektorých ustanovení v zákone, ktoré sa ukázali ako problémové a bolo treba ich sprecizovať.
Úprava používania vôd vo vzťahu k zákazu plavby, určenie spôsobu a podmienok na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd, doba platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd orgánom štátnej vodnej správy, pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, postup vo vodoprávnych konaniach. Ustanovuje sa procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona. Predovšetkým sa vyžaduje dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd. Každú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Je to napríklad stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení.
Ten, kto plánuje realizovať činnosť, je povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či je potrebné splniť podmienky.