Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko má kľúč, ako si uchrániť stámilióny z plynu
15. 6. 2018
Keď ruský energetický gigant Gazprom postaví plynovod Nord Stream 2, bude sa plyn z Ruska dovážať priamo do Nemecka. A obíde tak Ukrajinu a aj Slovensko. Doteraz hrozilo, že Slovensko v dôsledku toho príde o 400 miliónov eur ročne. Taká je v súčasnosti suma tarifných poplatkov, ktoré získavame za prepravu plynu z Ukrajiny na západ a reverzným tokom naspäť. Len vlani takto slovenskou sústavou pretieklo takmer 64 miliárd kubických metrov zemného plynu.
Dnes vyzerá všetko inak. Hoci sa Moskva kvôli politickým a obchodným sporom dlhodobo snaží „ukrajinskú cestu“ obísť, silní európski hráči sa čoraz viac ozývajú, aby sa táto trasa zachovala. „Nemecká aj ruská strana si uvedomujú, že sa nedá len tak vylúčiť tranzit cez Ukrajinu a následne Slovensko. Musia udržať ukrajinskú vetvu,“ povedal v rozhovore pre HN minister hospodárstva Peter Žiga. Slovenský prepravca plynu Eustream sa chce podľa informácií HN stať súčasťou konzorcia, v ktorom majú byť okrem nás aj talianski či nemeckí partneri. „Výberový proces, ktorý riadi vláda Ukrajiny, naďalej prebieha a sme jeho súčasťou,“ potvrdil hovorca.
Situácia s pracovnou silou je na Slovensku kritická, tvrdí Klub 500
13. 6. 2018
Zamestnávatelia na Slovensku v súčasnosti čelia situácii, keď nie je koho zamestnávať. Nedostatok pracovnej sily ohrozuje výrobu a budúci rast slovenskej ekonomiky. Tvrdia to predstavitelia Klubu 500, ktorí ako možné riešenia uvádzajú uľahčenie zamestnávania cudzincov či zefektívnenie štátnej a verejnej správy.
Odmietnuť zákazky z dôvodu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily bol nútený každý člen Klubu 500. Viacerí z nich museli v minulosti presunúť časť zákaziek do svojich zahraničných spoločností. Slovenská ekonomika tak podľa nich prichádza o peniaze, pričom táto situácia sa stále zhoršuje. Ako efektívne riešenie uvádzajú zamestnávanie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. "Sme radi, že vláda SR má záujem situáciu s nedostatkom pracovnej sily riešiť a uľahčiť zamestnávanie zamestnancov tretích krajín," zdôraznil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Z témy zamestnávania cudzincov sa však podľa neho stáva populistická téma niektorých politikov, ktorí so zamestnávaním nemajú skúsenosti. "Bolo by vhodnejšie, aby si namiesto populistických vyjadrení skôr problematiku dôsledne naštudovali," podotkol Gregor. Ako dodal, ďalším riešením situácie na trhu práce by mohlo byť zefektívnenie štátnej a verejnej správy. "Ak by štát zefektívnil fungovanie štátnej a verejnej správy, mohlo by sa tak uvoľniť až 120.000 zo 420.000 zamestnancov. Sme pripravení týchto ľudí na vlastné náklady preškoľovať," uzavrel Gregor.
(Zdroj: ekonomika Slovensko)
Firmy, na ktorých stojí Slovensko
11. 6. 2018
Často píšeme o naberaní stoviek až tisícok ľudí. Rovnako o príchode veľkých firiem, investíciách za milióny. Určite ide o dôležité témy a impulzy pre Slovensko, regióny, individuálne osudy ľudí. Avšak reálny, trhový súboj sa vo väčšine prípadov odohráva niekde inde. Medzi malými a strednými podnikateľmi, ktorí síce nemajú masívnu mediálnu pozornosť, pritom oni sú v konečnom dôsledku tými „veľkými“.
Pred časom vyšla analýza Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej malé a stredné podniky zamestnávajú na Slovensku dve tretiny ľudí. Pre ich veľkosť a produktivitu sú však výrazne zraniteľnejšie ako veľkí hráči. Je to prirodzené. Nemôžu si dovoliť rýchlo investovať. Zmeny v ich prípade, ak chcú naďalej zamestnávať ľudí a dávať im čo najlepšie výplaty, musia byť postupné. Aby na ne mali zdroje. Musia si pre prípad budúcich kríz vytvárať rezervy, aby ich odkázali zvládnuť. A často preto nedokážu mzdami tak konkurovať ako väčší, robustnejší zamestnávatelia. V aktuálnej situácii na trhu práce sú tak práve oni tými, ktorí to majú najťažšie. Na zamestnávanie cudzincov nemajú dostatočný aparát (prijať cudzinca totiž znamená vytvoriť mu celé podhubie v jeho rodnom jazyku, zaučiť ho, vychovať). Na „povysávanie“ trhu, teda preplatenie ľudí, zas dostatočné zdroje. Komplikovaná situácia, s ktorou sa ich väčší konkurenti vyrovnávať nemusia. Musia hľadať kreatívne možnosti, ako ľudí motivovať a následne udržať.
Najvyšší obytný vežiak v Bratislave sa stane realitou
7. 6. 2018
Developer J&T Real Estate (JTRE) získal územné rozhodnutie na výstavbu obytného vežiaka "Klingerka", ktorý má byť podľa developera najvyšším určeným na bývanie v Bratislave.
"V týchto dňoch sa začalo s prípravnými prácami. Tie sa budú v nadchádzajúcich mesiacoch zameriavať najmä na dôkladné vyčistenie územia," píše v tlačovej správe developer. Vežiak sa bude nachádzať na Prístavnej ulici v Ružinove v blízkosti projektov Eurovea, Panorama City a Sky Park. „Ako developer už máme skúsenosť s výstavbou v blízkej lokalite a k odstraňovaniu týchto environmentálnych záťaží pristupujeme veľmi zodpovedne,“ hovorí Pavel Pelikán z JTRE. „Najbližšie mesiace budeme pracovať na dekontaminácii znečistenej zeminy, čo budeme realizovať v spolupráci s renomovanou firmou EBA.“
Klingerka bude tvorená z dvoch budov. Prvou bude bytová veža, ktorá sa s 35 podlažiami stane najvyššou obytnou budovou v Bratislave. Druhou bude administratívna budova. Obe budú podľa developera prepojené parkovacím domom s kapacitou 580 miest. Ďalších sto miest developer vybuduje vonku.