Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmeny v školskom zákone
5. 8. 2018
Novela zákona o odbornom vzdelávaní obsahuje novelizačné body školského zákona upravujúce problematiku kariérového poradenstva.
S cieľom zvýšiť atraktivitu odborného vzdelávania a prípravy ako aj naplnenie potrieb trhu práce a zamestnávateľov je odborné vzdelávanie závislé od dobre fungujúceho systému kariérového poradenstva. Nastavuje sa systém koordinácie a riadenia kariérového poradenstva, ktorého výsledkom má byť efektívna spolupráca všetkých zúčastnených subjektov, ktorej výsledkom má byť definovanie individuálnych záujmov a možností žiaka ako aj jeho orientácia na výber svojho budúceho povolania.
Vzhľadom na to, že systém kariérového poradenstva je závislý od výkonu činnosti reprezentovaný pedagogickými zamestnancami alebo odbornými zamestnancami na škole alebo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sú nároky na personálne obsadenie a výkon kariérového poradenstva definované v novele zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Počet tried prvého ročníka na stredných školách
5. 8. 2018
Najväčšej úprave podlieha kompetencia samosprávnych krajov určovať vo svojej územnej pôsobnosti pre stredné školy počet tried prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory alebo na jednotlivé učebné odbory pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok.
Nastavenie plánov výkonov stredných škôl nebude podliehať rozhodovaniu prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, ktoré prijíma zastupiteľstvo samosprávneho kraja, ale bude vydávané predsedom samosprávneho kraja, ktorému predchádza kompletný plánovací proces v rámci odborných organizačných útvarov samosprávneho kraja a následné prerokovanie v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie, pričom kritériá pre určovanie počtu žiakov a určovanie stredných škôl v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja budú spracované prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Jeden z najväčších projektov v Bratislave narazil na komplikácie
3. 8. 2018
Projekt Eurovea II, v rámci ktorého by mal na ľavom brehu Dunaja vyrásť prvý mrakodrap v Bratislave, nie je podľa ružinovského starostu Dušana Pekára v súlade s platným územným plánom mesta. Víta preto rozhodnutie stavebného úradu v Starom Meste, ktorý pozastavil konanie o vydaní územného rozhodnutia.
"Verím, že zvíťazí zdravý rozum a čísla, ktoré nás nepustia. Pretože indexy podľa nás sú v rozpore s indexmi, ktoré hovorí hlavný územný plán," uviedol vo štvrtok na brífingu Pekár, ktorého mestská časť je jedným z účastníkov konania a ktorá sa ako jedna z mnohých v rámci územného konania odvolala. Verí tiež v nastavenie poriadku a v to, že "investori si nebudú kupovať stavebné úrady, dokumenty a podklady, aby si mohli postaviť to, čo chcú". Má ísť o jeden z najväčších developerských projektov v Bratislave v súčasnosti. Developerom druhej fázy projektu, ktorej investícia sa pohybuje okolo 300 miliónov eur je J&T Real Estate.
Farmári dostanú od Matečnej 50 miliónov
2. 8. 2018
Za európskymi krajinami zaostávame v oblasti vystavených domácich produktov na pultoch predajní viac než o polovicu. Napriek snahe obchodných reťazcov poskytovať zákazníkom pravé slovenské potraviny, ich v regáloch stále nie je dosť. Skutočnosťou, že s približne 40-percentným podielom domácich potravín na pultoch nešliapeme ostatným európskym krajinám ani na päty, sa rozhodla zaoberať aj vláda. „Podporujeme spoluprácu v potravinovom dodávateľskom reťazci na Slovensku,“ oznamuje šéfka agrorezortu Gabriela Matečná. Rezort na podporu domácich farmárov a ich produktov vyčlenil až 50 miliónov eur.
Opatrenie má zabezpečiť viac kvalitných slovenských výrobkov na pultoch a zvýšiť ich dostupnosť pre spotrebiteľa. Poľnohospodári by mali vďaka nemu môcť investovať do zväčšovania skladov, zvýšiť efektívnosť výroby a začať s produkciou nových výrobkov. Peniaze od štátu by mali podľa ministerky pomôcť najmä menej rozvinutým regiónom. Farmári či producenti potravín môžu o finančný príspevok žiadať do októbra.