Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Odmeny pre advokátov
27. 8. 2018
Materiál zo dielne Ministerstva spravodlivosti SR upravuje pravidlá, ktoré má štát dodržiavať pri dojednaní odmeny advokáta, ktorého právne služby využíva.
V tejto časti sa materiál predkladá v alternatívnom znení, pričom v prvej alternatíve sa zakazuje dojednanie podielovej odmeny a v druhej alternatíve sa síce povoľuje dojednanie podielovej odmeny, ale zároveň sa upravujú pravidlá jej určovania. Podielová odmena najviac v nasledovnej výške určenej z hodnoty veci, ktorá je predmetom sporu:
a) do 100 000 eur najviac 10 %,
b) od 100 000,01 eur do 500 000 eur najviac 7,5 %,
c) od 500 000,01 eur do 1 000 000 eur najviac 5 %,
d) od 1 000 000,01 eur najviac 1 %.
Právne služby advokátov
27. 8. 2018
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh pravidiel pre štátne orgány, ktorý upravuje transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania. Pravidlá by mali platiť od 1. 10. 2018.
Na tento účel návrh pravidiel zavádza zásadu tzv. nevyhnutnosti a účelnosti, ktorej cieľom je dosiahnuť stav, kedy štát bude využívať právne služby advokátov len v tých prípadoch, kedy je to nevyhnutné. Po novom sa preferuje zabezpečovanie právnych služieb vlastnými kapacitami štátu. Návrh pravidiel tiež upravuje postup pri výbere advokáta, ako aj požiadavky kladené na zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
Využívanie právnych služieb advokáta štátom je prípustné len v prípade nevyhnutnosti a účelnosti. Tie sa preukazujú na základe výsledku testu nevyhnutnosti, t.j. za predpokladu splnenia týchto podmienok:
a) nedostatočná personálna kapacita,
b) nedostatočná odbornosť personálnych kapacít,
c) podstata právnej služby nespočíva vo vlastnej zákonnej činnosti príslušného štátneho orgánu alebo v priamej súvislosti ňou,
d) významnosť právneho sporu,
e) poskytovanie právnej služby nemožno zabezpečiť prostredníctvom nadriadeného orgánu.
Pri procese je nutné dodržiavať zásadu transparentnosti, zásadu proporcionality a zásadu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami.
Ďalej sa upravuje aj organizačné zabezpečenie činnosti štátnych orgánov pri výbere advokáta, kde sa umožňuje spolupráca medzi nadriadenými a podriadenými štátnymi orgánmi pri zabezpečovaní právnych služieb.
Zmeny v registri partnerov verejného sektora
24. 8. 2018
Z hľadiska obsahu zmien novely protischránkového zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín.
V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona (t.j. vymedzenie alebo zúženie okruhu registrácie subjektov len na nevyhnutné prípady). V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora.
Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace, či vyvolané.
Účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2018, a to s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj s ohľadom na potreby úpravy informačného systému registra partnerov verejného sektora vyvolané zmenou zákonnej úpravy.
Protischránkový zákon sa bude meniť
23. 8. 2018
Ministerstvo spravodlivosti SR novelou vylepšuje „protischránkový zákon“ po roku jeho fungovania v praxi.
Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie zákona. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy.
Už od prvých dní účinnosti zákona bol rezort spravodlivosti konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe (partneri verejného sektora, verejný sektor, oprávnené osoby) týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Všetky tieto otázky, resp. nezrovnalosti sa priebežne riešili metodickým usmerňovaním, čo viedlo k ustáleniu niektorých otázok a postupov v praxi. Tam, kde sa tak nestalo, stali sa vzniknuté problémy vhodnou základňou pre obsahové vymedzenie novely zákona.
V nadväznosti na zverejnenú predbežnú informáciu sa zapojila do prípravy zákona aj verejnosť, resp. dotknuté subjekty ako oprávnené osoby, zástupcovia podnikateľského sektora, ale aj orgány verejnej moci. Ministerstvo spravodlivosti uplatnené podnety k zmene právnej úpravy vyhodnotilo a v rozsahu neodporujúcom základným pilierom právnej úpravy aj zohľadnilo.