Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Vláda schválila investície do nových projektov. Vyčlení 150 miliónov
6. 9. 2018
Jedným by sa mala dať definitívna bodka za arbitrážnymi konaniami voči Slovensku. Druhý by mal zabezpečiť rozšírenie investícií do nových projektov, ktoré podporia slovenskú ekonomiku.
Návrh na ukončenie platnosti bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií uzavretých s členskými štátmi Európskej únie je iniciatívou rezortu financií. Na základe tohto návrhu môže Slovenská republika (SR) začať rokovania s jednotlivými krajinami EÚ o vypovedaní zmlúv o podpore investícií. K tomuto kroku pristúpilo ministerstvo financií (MF) po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Ten rozhodol, že systém arbitráží zavedený prostredníctvom týchto dohôd nie je v súlade s právom EÚ. K tomuto rozhodnutiu došlo v súvislosti s prípadom Achmea proti Slovenskej republike. Členské štáty majú preto povinnosť okamžite ukončiť všetky intra-EÚ dohody, ktoré nie sú v súlade s právom EÚ. Slovensko navrhuje začať bilaterálne rokovania o ukončení zmlúv. Ide o najrýchlejšiu a najschodnejšiu alternatívu riešenia súčasnej situácie. Po vypovedaní zmlúv by tak boli definitívne ukončené a zrušené všetky v súčasnosti otvorené arbitrážne konania vedené podľa týchto dohôd. Ukončenie zmlúv bude iniciovať aj Európska komisia, ktorá sa snaží o multilaterálne ukončenie týchto dohôd, avšak v dlhšom časovom horizonte. Súčasťou tejto iniciatívy je aj dosiahnutie politickej deklarácie všetkých členských štátov EÚ, v ktorej by akceptovali právne následky Rozhodnutia Achmea.
Ceny na Slovensku sa rapídne zvýšili
5. 9. 2018
Zatiaľ čo celková miera inflácie v EÚ môže byť považovaná od začiatku milénia za miernu, výrazné cenové rozdiely sú viditeľné na detailnejšej úrovni. V rokoch 2000 až 2017 ceny v EÚ celkovo vzrástli o 36 percent. Najvyššie prírastky zaznamenali "alkoholické nápoje a tabak", ako aj "vzdelávanie", kde ceny vzrástli o viac ako 90 percent, uvádza európsky štatistický úrad Eurostat.
Zdražovanie najviac zasiahlo Rumunsko, kde ceny narástli v priemere o 257 percent. Najmenej rástli ceny v Nemecku a to o viac ako 28 percent. Na Slovensku rástli ceny v priemere omnoho rýchlejšie, ako bol priemer EÚ. Od začiatku milénia rástli na Slovensku najviac ceny za vzdelanie, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Za nimi nasledujú ceny za alkohol a cigarety, ceny v reštauráciach a hoteloch a ceny potravín a nealka. Za posledné roky stúpli ceny aj v oblasti telekomunikácii, rekreácia a kultúra, doprava a oblečenie a obuv. Nábytok nakupujeme lacnejšie ako pred 18 rokmi. Cena v tomto segmente sa znížila v priemere o -9,1 percenta.
Medzi top firmami regiónu sú ai elektrárne
4. 9. 2018
Rozrastáme sa. V rebríčku CEE TOP 500 od spoločnosti Coface, ktorý zahŕňa najväčšie spoločnosti strednej a východnej Európy, malo Slovensko ešte pred rokom 41 firiem, no tento rok je to o dve viac. Za rok 2017 pribudlo celkovo sedem nováčikov, ktorí vďaka dobrým hospodárskym výsledkom rozšírili rady tých najsilnejších. Nachádza sa medzi nimi napríklad Západoslovenská energetika, Tesco, ale aj Unipetrol Slovensko.
Medzi nováčikmi sa v rebríčku na najvyššej priečke nachádza spoločnosť Západoslovenská energetika, ktorá obsadila 259. miesto. Firma v roku 2017 celkovo dosiahla tržby 781 miliónov eur, čo je o 4,4 percenta viac ako rok predtým. Prvýkrát sa v rebríčku objavilo aj Tesco Stores, ktoré sa umiestnilo o 20 priečok nižšie. Britský maloobchodný gigant dosiahol na Slovensku za minulý rok tržby 727 miliónov eur, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu nárast 19 percent. Naopak, zisk sa prepadol o vyše 54 percent na 7,2 milióna eur. Po ťažkom období zatvárania prevádzok a prerodu obchodnej stratégie po tom, čo v roku 2014 dosiahol len na Slovensku stratu v niekoľkých desiatkach miliónov, sa zdá, že ho čaká obdobie nárastu.
Štát prispeje podnikom na učňov vyššou sumou
3. 9. 2018
Menej vysedávania v laviciach a viac možností nadobudnúť znalosti a pracovné skúsenosti v praxi. To je štúdium, aké štát chce od nového školského roka priniesť stredoškolákom, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do systému duálneho vzdelávania. Pomôcť má aj novela zákona o odbornom vzdelávaní z dielne rezortu školstva, ktorá vstupuje do platnosti od septembra.
Zmeny majú pomôcť tak podnikom, ako aj školám. Na jednej strane štát znižuje celkovú administratívu spojenú so vstupom firiem a škôl do duálneho systému. Na druhej strane priplatí – kým veľké podniky dostanú za každého učňa 300 až 700 eur ročne, menšie firmy, prvýkrát vstupujúce do systému, dokonca až tisíc eur za žiaka. Školám sa navyše pri prijímaní žiakov do „duálu“ nebude viac krátiť takzvaný normatív. To znamená, že dostanú aj na týchto žiakov rovnakú výšku finančného príspevku ako na žiaka mimo duálneho vzdelávania. „Napriek pozitívnej odozve je potrebné neustále systém duálneho vzdelávania vyhodnocovať a optimalizovať,“ vysvetlil rezort školstva.