Deficit rozpočtu má budúci rok vzrásť až na 6,44 percenta nášho HDP
14. 10. 2022
Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu z tohtoročných takmer piatich percent. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.
Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie Slovenskej republiky postupne klesnúť na 3,4 percenta HDP v roku 2024 a 2,7 percenta HDP v roku 2025.
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.
V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva ide o výdavky v sume 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur, v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur. Pre železničné spoločnosti a Slovenskú správu ciest patriace pod ministerstvo dopravy sa rozpočtuje suma 160 miliónov eur.
Ministerstvo financií zároveň navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny. Ušetriť sa tým má približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.
Už v tomto roku očakáva MF pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa ministerstva výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Novelizácia zákona o úžitkových vzoroch
28. 9. 2018
Ustanovenia o prevode úžitkového vzoru, ustanovenia o prechode úžitkového vzoru, ustanovenia o záložnom práve k úžitkovému vzoru sa od 14. 1. 2019 dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu, prechodu alebo o záložnom práve k úžitkovému vzoru to nepreukazujú.
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
Zmyslom doplnenia zákona je tiež zverejnenie vylúčenej prihlášky úžitkového vzoru, v prípade ak pôvodná prihláška už bola predtým zverejnená. Vylúčená prihláška sa zverejní spolu s rešeršnou správou, ktorá sa týka len tejto vylúčenej vyhlášky.
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze úžitkového vzoru, ak už bol ten istý úžitkový vzor vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Výmaz úžitkového vzoru má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.
Úpravou zákona sa od januára spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR bolo žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v správnom poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente. Zároveň sa vypustil nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefaxom.
Novelizácia patentového zákona
27. 9. 2018
Vzhľadom na požiadavku nositeľov práv o vydávanie ochranných dokumentov (patentová listina, doklad o práve prednosti) v listinnej podobe, pristúpil predkladateľ k doplneniu ustanovení zákona o patentoch tak, aby bolo jednoznačné, že tieto ochranné dokumenty sa budú od 14. januára vydávať len v listinnej (a teda nie elektronickej) podobe.
Takýto postup zvolil predkladateľ nielen z dôvodu vyššie uvedenej spoločenskej objednávky, ale aj s ohľadom na konštrukciu a zámer zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe. Je evidentné, že úrad bude predmetné ochranné dokumenty nielen vydávať, ale aj doručovať výlučne v listinnej podobe.
Ekonomika neporastie podľa očakávaní, NBS zmiernila prognózu
27. 9. 2018
Národná banka Slovenska (NBS) znížila odhad rastu hrubého domáceho produktu Slovenska na budúci rok.V aktuálnej prognóze totiž očakáva, že slovenské hospodárstvo v budúcom roku stúpne o 4,5 percenta, čo oproti predchádzajúcej prognóze znamená zníženie odhadu o 0,3 percentuálneho bodu. Dôvodom revízie prognózy pre budúci rok je očakávaný slabší zahraničný dopyt a predpokladané spomalenie dynamického rastu investícií. Pre tento rok ponecháva centrálna banka odhad rastu bez zmeny na úrovni 4 percent a v roku 2020 by mala slovenská ekonomika rásť rovnako 4-percentným tempom.
Vhodný čas na reformy .Riziká v aktuálnej prognóze centrálna banka vidí najmä v možnom spomalení hospodárskeho rastu. „Riziko pomalšieho rastu ekonomiky predstavuje najmä prehlbovanie protekcionizmu v svetovom obchode. Z domácich faktorov je najväčšou neistotou rozloženie nábehu novej produkcie v automobilovom priemysle,“ uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Šéf centrálnej banky zároveň opäť zopakoval výzvu NBS, aby sa aktuálna dobrá kondícia hospodárstva využila na zavádzanie štrukturálnych reforiem zameraných na zvyšovanie rastového potenciálu a zároveň, aby sa nastavili fiškálne politiky tak, aby bolo možné kryť budúce riziká. „Dôležité je nastaviť priaznivé podmienky pre rozvoj investícií, podnikateľského prostredia a kvality pracovnej sily s cieľom podpory rastu produktivity práce, ktorá začína zaostávať za rastom miezd,“ dodal Makúch.
Lepšie vyhliadky na trhu práce. Inflácia by pritom podľa aktuálnej prognózy NBS mala dosiahnuť v tomto roku 2,6 percenta, v budúcom roku 2,7 percenta a v roku 2020 2,4 percenta. Pri prognóze rastu spotrebiteľských cien centrálna banka upravovala iba predikciu pre budúci rok, a to o 0,4 percentuálneho bodu nahor.
Pozitívnejšie ako v predchádzajúcej prognóze centrálna banka očakáva vývoj na trhu práce. Prognózu rastu zamestnanosti pre tento aj budúci rok navýšila o 0,3 percentuálneho bodu na 2,1 percenta, resp. 1,5 percenta. Pre rok 2020 ponecháva odhad rastu zamestnanosti bez zmeny na úrovni 1 percenta. Miera nezamestnanosti by mala klesať postupne v tomto roku na 6,8 percenta, v budúcom roku na 6,3 percenta a v roku 2020 na 5,8 percenta.
Mzdy budú rásť rýchlejšie. Výrazne rýchlejšie by mali v slovenskej ekonomike rásť aj mzdy. NBS totiž navýšila odhad rastu priemernej nominálnej mzdy pre tento rok o 0,4 percentuálneho bodu na 6,2 percenta, pre budúci rok o 1,1 percentuálneho bodu na 6,9 percenta a pre rok 2020 o 0,9 percentuálneho bodu na 6,5 percenta. Priemerná reálna mzda by tak mala podľa prognózy centrálnej banky v tomto roku stúpnuť o 3,5 percenta, v budúcom roku o 4 percentá a v roku 2020 o 3,9 percenta. Znamená to navýšenie odhadu o 0,4 percentuálneho bodu v tomto roku, o 0,7 percentuálneho bodu v budúcom roku, resp. o 0,8 percentuálneho bodu v roku 2020.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov po novom
26. 9. 2018
Cieľom zmeny právnej úpravy je predovšetkým zjednodušenie a sprehľadnenie právnej úpravy rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj odstránenie niektorých výkladových problémov súvisiacich so správou bytového domu obomi zákonnými formami - správca a spoločenstvo vlastníkov.
Po novom ide teda o spresnenie výkladu v praxi najčastejšie aplikovateľných ustanovení zákona.
Súčasné znenie dotknutých ustanovení zákona je do veľkej miery nesystematické a neprehľadné, čo v praxi so sebou prináša dlhodobo mnohé výkladové nejasnosti a praktické komplikácie, ktoré sťažujú alebo bránia riadnemu fungovaniu správy domu. Nová právna úprava prináša predovšetkým jednoznačnejšiu, systematickejšiu a prehľadnejšiu úpravu prijímania rozhodnutí vlastníkmi. Okrem toho právna úprava zároveň spresňuje viacero súčasných zákonných ustanovení a zavádza mechanizmy, ktoré by mali prispieť k zvýšenej informovanosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov o veciach týkajúcich sa správy domu. Zároveň prináša účinnejšie mechanizmy na zvýšenie kontroly orgánov spoločenstva alebo správcu domov, pričom zavádza aj niektoré nové práva a povinnosti týchto subjektov.