Deficit rozpočtu má budúci rok vzrásť až na 6,44 percenta nášho HDP
14. 10. 2022
Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu z tohtoročných takmer piatich percent. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.
Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie Slovenskej republiky postupne klesnúť na 3,4 percenta HDP v roku 2024 a 2,7 percenta HDP v roku 2025.
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.
V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva ide o výdavky v sume 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur, v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur. Pre železničné spoločnosti a Slovenskú správu ciest patriace pod ministerstvo dopravy sa rozpočtuje suma 160 miliónov eur.
Ministerstvo financií zároveň navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny. Ušetriť sa tým má približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.
Už v tomto roku očakáva MF pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa ministerstva výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd
26. 10. 2018
Dňa 16. 10. 2018 bola schválený nový zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, ktorého cieľom je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, všestrannej ochrany povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob. Zákon nadobudne účinnosť 1. 1. 2019.
Zákon ustanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov kompetenčne zabezpečujúcich efektívnu ochranu vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, v ktorých sa nachádza významná prirodzená akumulácia vôd na Slovensku, z hľadiska ochrany životného prostredia s dôrazom na ochranu vody, pôdy a s dôrazom na ochranu zdravia ľudí.
V súčasnosti platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch patriacich do pôsobností troch rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Doterajšie skúsenosti vyplývajúce z aplikačnej praxe platnej právnej úpravy identifikovali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného nového zákona.
Zákon zjednocuje postup všetkých príslušných štátnych orgánov a inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach, určuje pravidlá na predchádzanie znečistenia vôd a ustanovuje spoločnú kontrolu možných znečisťovateľov. Tiež ustanovuje povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností.
Prijímanie cudzincov do zamestnania sa má urýchliť a zjednodušiť
25. 10. 2018
Cieľom ministerstva práce je skrátiť lehoty pre posudzovanie žiadosti cudzincov o pobyt a prácu. Ministerstvo práce a sociálnych vecí predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorou sa majú od začiatku budúceho roka zaviesť opatrenia vyplývajúce zo stratégie pracovnej mobility cudzincov na Slovensku. Tieto opatrenia majú podľa rezortu práce zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenska za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily.
Skracujú sa lehoty pre posudzovanie žiadosti . Predložený návrh novely zákona zavádza opatrenia v oblasti služieb zamestnanosti, ako aj v oblasti pobytu cudzincov na Slovensku. V zákone o službách zamestnanosti sa má pre zamestnávateľov zaviesť povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce. Ďalšou navrhovanou zmenou je zvýšenie periodicity aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú. Novela zákona tiež upravuje podporné doklady predkladané k žiadosti, a to najmä doklady o dosiahnutom vzdelaní a doklady týkajúce sa dočasného pridelenia. Skracujú sa lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie a rozširujú sa možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Rezort práce tiež navrhuje zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.
Zjednodušiť a skrátiť priebeh konania. V zákone o pobyte cudzincov sa majú od začiatku budúceho roka skrátiť lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na zamestnanie z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier. Prehodnotiť sa má aj počet podporných dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavádzajú sa nové povinnosti niektorým inštitúciám s cieľom uľahčiť priebeh konania o pobyte a zmeniť sa má miestna príslušnosť na prijatie žiadosti o prechodný pobyt a konanie vo veci. Ako uvádza ministerstvo práce, od 1. januára tohto roka do 18. októbra tohto roka zamestnávalo 1 384 zamestnávateľov na Slovensku štátnych príslušníkov tretej krajiny, z toho 143 zamestnávateľov zamestnáva štátnych príslušníkov tretej krajiny v profesiách, kde bol identifikovaný nedostatok pracovnej sily. V súčasnosti podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera na Slovensku pracuje 33,5 tisíca občanov z krajín Európskej únie a 31 tisíc občanov z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, teda sú z tzv. tretích krajín.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Energie po novom: úspory aj nové dotácie
24. 10. 2018
Doteraz elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov museli vykupovať prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav a používať ju na krytie strát. Tento systém nahradí centralizácia prostredníctvom jednotného výkupcu, ktorým bude Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, takzvaný OKTE. Od 1. januára 2020 sa stane jediným zúčtovateľom podpory.
„Rok 2019 potrebujeme ako prechodné obdobie, aby bola prijatá potrebná príslušná vykonávacia legislatíva,“ vysvetlil Boris Balog, riaditeľ zákonotvorného odboru rezortu hospodárstva. Igor Paško z OKTE zhodnotil, že čas, ktorý má spoločnosť na prípravu, je dostatočný. Navyše, všetci „zelení“ výrobcovia dotáciu nedostanú automaticky. Pre nové zariadenia bude platiť viac trhovo orientovaný typ podpory – príplatok, takzvaný zelený bonus, si budú musieť zariadenia s výkonom nad 500 kilowattov vysúťažiť v aukcii, kde si štát vyberie zariadenie, ktoré podporí. Konečná cena tak bude výsledkom súťaže. Podmienky pre existujúce dotované zariadenia sa im zachovajú až do uplynutia zaručenej 15-ročnej lehoty podpory.
Slovensko je na 42. mieste v rebríčku konkurencieschopnosti
23. 10. 2018
Oproti minulému roku si pohoršila o dve miesta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2018, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). TASR o tom informovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Prvé miesto obsadili Spojené štáty americké, nasledované Singapurom a Nemeckom. Z krajín V4 sa najlepšie umiestnila Česká republika (29. miesto). Poľsko obsadilo 37. pozíciu a Maďarsko 48. miesto.
V tomto roku sa skóre krajín po prvý raz počítalo pomocou novej metodológie. Nový Index globálnej konkurencieschopnosti 4.0 zohľadňuje aspekty 4. priemyselnej revolúcie, väčšou váhou prihliada na štatisticky vykazované parametre (70 %) a menšiu na výsledky globálneho prieskumu medzi manažérmi (30 %). „Pozícia SR sa mierne zhoršila, a to aj napriek tomu, že skóre konkurencieschopnosti sa mierne zlepšilo. V rebríčku nás však predstihli krajiny, ktoré zlepšovali podmienky na podnikanie a ekonomický rast o niečo výraznejšie ako SR,“ povedal Peter Serina, výkonný riaditeľ PAS, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. Pozitívne je hodnotená makroekonomická stabilita, zdravotný stav obyvateľstva a celková úroveň infraštruktúry. „Výraznejšiemu rastu SR v rebríčku bránia chronické problémy podnikateľského prostredia, najmä kvalita verejných inštitúcií. Máme čo doháňať v posilňovaní nezávislosti súdov, vymáhateľnosti práva, boji proti korupcii a znižovaní administratívnej náročnosti podnikania,“ uviedol Serina.