Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.

Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Na skúškach sa profesor pýta študenta práva: „Má manžel právo otvoriť list svojej manželke?“ „Právo má, ale nemá na to odvahu!“

Sudca: „Slečna, takže vy tvrdíte, že ste prišli do iného stavu na sústredení vášho tanečného suboru a futbalového mužstva. Ďalej tvrdíte, že neviete, kto je otcom. Nechápem, ako je to možné?!“ „Vaša ctihodnosť, keď sa porežete pílou, tak tiež neviete, ktorý zub to bol.“

Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.

Cesta pravdy je jediná, ale lož má tisíc chodníčkov.

Len blázni sa tlačia tam, odkiaľ blázni pred chvíľou dišli.

Najinteligentnejší ľudia žiadajú najčastejšie o radu iných.

Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.

Náboženstvo tvrdí, že dobré dievčatá sa dostanú do neba. Život ukazuje, že zlé dievčatá sa dostanú všade.

Ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. A to je dôvod na odmenu.