Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Murphyho postrehy

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Svadba je cena, ktorú zaplatia muži za sex. Sex je cena, ktorou zaplatia ženy za svadbu.

Náboženstvo tvrdí, že dobré dievčatá sa dostanú do neba. Život ukazuje, že zlé dievčatá sa dostanú všade.

(Murphyho zrnká II)
Život je obchod

Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...

Rozdiel medzi majstrom a plagiátorom je v tom, že majster má invenciu, zatiaľ čo plagiátor vie len napodobňovať. Preto majstrov treba hľadať so sviečkou.

Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.

(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákony po slovensky

Najhoršie veci najčastejšie postihujú najlepších ľudí.

Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.

Nešťastie chodí po horách, pomedzi ľudí, čaká na teba za rohom, chodí ti oproti a práve teraz sa ti ide prihodiť.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Mnoho je na svete mocného...

Učme sa krotiť záľubu v prepychu a túžbu po sláve, pestovať v sebe striedmosť, mierniť hnev, pozerať sa na vlastnú chudobu kľudným zrakom a žiadať bohatstvo skôr od seba, ako od šťasteny. (Seneca)

Čo si sám zaviníš, to ťa bolí najviac. (Heliodoros)

Viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie. (Seneca)

(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

(Zrnká úsmevu)

Deficit rozpočtu má budúci rok vzrásť až na 6,44 percenta nášho HDP

14. 10. 2022 Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu z tohtoročných takmer piatich percent. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.
Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie Slovenskej republiky postupne klesnúť na 3,4 percenta HDP v roku 2024 a 2,7 percenta HDP v roku 2025.
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.
V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva ide o výdavky v sume 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur, v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur. Pre železničné spoločnosti a Slovenskú správu ciest patriace pod ministerstvo dopravy sa rozpočtuje suma 160 miliónov eur.
Ministerstvo financií zároveň navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny. Ušetriť sa tým má približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.
Už v tomto roku očakáva MF pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa ministerstva výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Slovensko čaká nových investorov

18. 12. 2009 Na Slovensko by malo prísť v dohľadnej budúcnosti desať nových investorov. Preinvestovať by mali 860 miliónov eur a vytvoriť 4 300 nových pracovných miest. V rozhovore s novinármi to včera uviedol minister hospodárstva SR.
Podľa ekonómov, aj keď ti sú v očakávaniach zdržanlivejší, novým investorom praje končiaca sa kríza a Slovensku pomáha aj euro. Noví investori by mali byť orientovaní najmä do strojárenského odvetvia. Na Slovensko by mala prísť výroba rôznych špeciálnych zliatinových komponentov. Medzi investormi by mali byť aj potravinárske spoločnosti, ktoré by mali potraviny nielen spracúvať, ale aj vyrábať. Ďalšie firmy by mali byť z odvetvia spotrebného priemyslu.
(Zdroj: HNONLINE)

Ekonóm a Vianoce

17. 12. 2009 Podľa ekonóma Tomáša Sedláčka (hlavný makroekonomický stratég ČSOB) sa na Vianoce tešia veriaci aj ateisti, pretože Vianoce sú spojené s rozprávkovou atmosférou a rozprávkovými príbehmi, ktorým sme ako deti verili. Pre ekonóma sú Vianoce zaujímavé z viacerých pohľadov.
Jednak preto, že sú charakteristické dávaním darov, čo samotné je ekonomickou anomáliou. Z ekonomického hľadiska by ľudia radšej mali prijímať peňažné dary, aby si mohli za peniaze kúpiť to, čo uznajú za vhodné. Ekonómovia hovoria o strate mŕtvej váhy: ak vám niekto daruje svoju predstavu toho, čo by vám urobilo radosť, môže sa netrafiť (napríklad vo farbe) a vzniká neefektivita. Rozdiel medzi tým, čo zaplatil darujúci a čo by zaplatil obdarovaný, sa dá merať. Niekto si dal kedysi s tým prácu a spočítal, že v USA sa v roku 2001 takto vyhodili „do vzduchu“ 4 miliardy dolárov. Navyše, podstatnou časťou darov boli „bieli sloni“, teda dary, ktoré pre nového držiteľa majú vlastne negatívnu hodnotu, ale nemôže sa ich zbaviť, pretože by to bolo neslušné. „Racionálne“ by pravdepodobne bolo, darovať si rovno peniaze. Práve tomuto sa však bránime zubami – nechtami, dokonca sa na dare nesmie obnoviť ani len náznak ceny. Ďalšou zvláštnosťou je, že práve kvôli dávaniu darčekov sa z Vianoc stal najkomerčnejší sviatok našej civilizácie. Jeden kníhkupec napríklad prehlásil, že keby sa to dalo, najradšej by mal otvorené len pred Vianocami, pretože v porovnaní s predvianočnou dobou zvyšok roka nestojí za nič. Samotný deň Vianoc je naopak z ekonomického hľadiska „najmŕtvejším“ dňom roka. Všetko akoby sa zastavilo. Zaujímavé sú aj postoje ľudí k dvojsviatku Vianoce a Nový rok. Ľudia si posielajú pohľadnice a prajú si v nich všetko dobré. Väčšina pozdravov – aj cudzím ľuďom – je pozitívna. Takmer výhradne sa zdravíme (zo slova uzdravujeme): dobrý deň, alebo nech sa darí, všetko dobré. Jednoducho, kým je to na nás (a nič to nestojí), prajeme ľuďom dobro. To je naša základná túžba, ktorú vyjadrujeme pozdravom, želaním alebo PFkom. Ukazujeme tým, že nám záleží na iných ľuďoch, že nám ich osud nie je ľahostajný, a že ak by bolo po našom, nech sa všetkým vedie dobre. Práve tým sa človek snaží dávať najavo, že mu nezáleží len na sebe, že nie je „sebec“, ale že patrí do širšieho kruhu, na ktorom je závislé jeho vlastné šťastie. Pri Vianociach demonštrujeme lojalitu k rodinnému kruhu, pri Silvestri ku kruhu priateľskému. Vianoce sú teda sviatok oslavujúci poriadok, pokoj a odpočinok. Silvester je sviatok „rarášok“, kedy sú pravidla voľnejšie. Opíjame sa, je to sviatok nepokoja (huriavk z ohňostrojov), zrodu niečoho nového (symbolizovaného novým rokom). Otázka znie, prečo hovoríme deťom príbehy, ktorým sami neveríme. Prečo si dávame dary, aj keď „hundreme“? Pretože sme ľudia a radi veríme. A radi sa obdarúvame. Prečo? Pretože to tak chceme.
(Zdroj: HNONLINE)

Registrácia prenájmu sa po novele týka všetkých

17. 12. 2009 Po novom roku si budú musieť registrovať prenájom čo i len časti nehnuteľnosti (okrem pozemku) napokon aj tí ľudia, ktorí už dávnejšie prenajímali. K vládnemu návrhu daňového poriadku bol pridaný celý nový článok, ktorým sa dopĺňa aj zákon o správe daní a poplatkov. Podľa nového znenia sa musia do 28. februára budúceho roka zaregistrovať aj fyzické osoby, ktoré prenajímajú časť nehnuteľnosti už dnes. Zmenu podpísal prezident.
Táto povinnosť sa zaviedla z dôvodu rôznych špekulácií. Stávalo sa napríklad, že aby sa nemuseli registrovať, ľudia prenajímali napríklad byt bez balkónu. Posledná novela okruh povinných osôb rozšírila aj na tých, ktorí prenajali časť bytu či nebytového priestoru už aj pred 1. januárom 2010. Daňové úrady sú podľa hovorcu Daňového riaditeľstva pripravené na prílev ľudí, ktorí sa budú musieť spätne doregistrovať, či dodatočne prenájom nehnuteľnosti oznámiť. Registračná povinnosť sa vzťahuje na prenájmy poskytnuté za úplatu, či inú, aj nepeňažnú odmenu. Prenajímateľov pozemkov od registračnej povinnosti oslobodila novelizácia cez živnostenský zákon.
(Zdroj: SME)

Zamestnancov automobiliek čakajú celozávodné dovolenky

17. 12. 2009 Automobilky na Slovensku sa cez sviatky už tradične na dva týždne zastavia a zamestnanci budú čerpať celozávodnú dovolenku. Ľudia vo Volkswagene či PSA Peugeot budú mať však voľno kratšie. Baníci budú mať sviatkov menej.
Tohtoročná decembrová výroba v automobilovom sektore bude dokonca o desať až pätnásť percent vyššia ako vlani. V bratislavskej automobilke pracujú tento rok ľudia posledný deň ešte 23. decembra, späť do roboty nastupujú až 7. januára.
Vo firmách sa počas odstávok robí údržba, kontrolujú sa zásoby, v automobilkách sa prerábajú linky. Nie všetky veľké závody budú však oddychovať. Vzhľadom na situáciu na trhu sa napríklad manažment v najväčšom podniku na východe krajiny U. S. Steel Košice dohodol s odbormi v decembri na skrátenom štvordňovom pracovnom týždni. Baníci z Hornonitrianskych baní Prievidza budú mať dokonca voľno len na sviatočný Štedrý deň a Silvester. V ťažobnom úseku Cigeľ a Nováky budú mať baníci vo všetkých troch pracovných zmenách celé sviatky dovolenku. V bani Handlová počas týchto dní nastúpi do práce len ranná zmena.
(Zdroj: PRAVDA)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Servác
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner