Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.

Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)

Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Sudca: „Slečna, takže vy tvrdíte, že ste prišli do iného stavu na sústredení vášho tanečného suboru a futbalového mužstva. Ďalej tvrdíte, že neviete, kto je otcom. Nechápem, ako je to možné?!“ „Vaša ctihodnosť, keď sa porežete pílou, tak tiež neviete, ktorý zub to bol.“

Na skúškach sa profesor pýta študenta práva: „Má manžel právo otvoriť list svojej manželke?“ „Právo má, ale nemá na to odvahu!“