Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...

Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)

Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.

Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...

V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...

Silní využívajú slabých, bohatí chudobných a vláda všetkých.

Nečakajte, že ľudia budú k vám dobrí preto, že vy ste dobrý. Bolo by to isté, ako očakávať, že býk na vás nezaútočí, lebo ste vegetarián.

Najinteligentnejší ľudia žiadajú najčastejšie o radu iných.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.