Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...

Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.

Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

Obleč si primeraný kostým, vhodná rola už príde sama od seba.

Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.

Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.

Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.