Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.

Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.

Ak sa vec osvedčí, tak ju prestanú vyrábať.

Sudca: „Slečna, takže vy tvrdíte, že ste prišli do iného stavu na sústredení vášho tanečného suboru a futbalového mužstva. Ďalej tvrdíte, že neviete, kto je otcom. Nechápem, ako je to možné?!“ „Vaša ctihodnosť, keď sa porežete pílou, tak tiež neviete, ktorý zub to bol.“

Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.

Milionár náhle zomrel a ukázalo sa, že nezanechal závet. Trúchliaca vdova sedí u rodinného advokáta a žiada ho o radu. Advokát nahlas rozmýšľa: „Takže, váš manžel zomrel a nezanechal závet. A povedal aspoň niečo bezprostredne pred tým, ako zomrel?“ „Ale áno, hovoril: Preboha Mary, odlož tú pušku, aj tak s ňou netrafíš ani do stodoly!“

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.

Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.

Skryté závady nikdy nezostávajú dlho skryté.