Chorý zamestnanec nemusí ísť k lekárovi. Môže zostať doma aj bez dovolenky či PN
19. 6. 2023
Uplatnenie dňa na regeneráciu nevyžaduje dodatočnú administratívu ani návštevu lekára. Niektoré firmy vyžadujú nahlásenie vopred, iné nie
V prípadne, že sa zamestnanec cíti zle, nemusí hneď siahať po paragrafe, PN alebo dovolenke. V mnohých firmách si už pracovníci zvykli na to, že majú k dispozícii istý počet dní na regeneráciu, ktoré sú známe pod anglickým pomenovaním sick days.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že tento benefit je výhodný len pre zamestnanca, pravda bude niekde inde. Ak by v ňom totiž zamestnávateľ žiadne výhody nevidel, pravdepodobne by ho neposkytoval.
„Z pohľadu zamestnávateľa je to benefit, ktorý spôsobuje výpadky pracovnej sily s krátkou oznamovacou dobou,“ poukázala na možnú komplikáciu riaditeľka personálnej agentúry Adecco. „Zamestnávateľ nedokáže stopercentne predpokladať, s kým môže v tíme na ďalší deň počítať. Môže sa tiež stať, že sick day si nahlási počas jedného dňa viacero zamestnancov, čo môže mať dosah aj na výkon práce,“ doplnila ju Katarína Tešla z portálu Kariéra.sk.
Tento benefit by bol nevýhodným pre firmu v prípade, ak by mala zle nastavený systém čerpania tohto benefitu. Väčšie firmy by mali mať nastavený plán zastupiteľnosti, aby dokázali vykryť úlohy zamestnanca, ktorý si voľno ráno nahlásil. V menej urgentných prípadoch práca počká.
Sick day je deň, počas ktorého môže zamestnanec zostať doma bez toho, aby ho pritom zaťažovala nadbytočná byrokracia či pravidlá. Jedinou podmienkou je zväčša oznámiť, prípadne požiadať nadriadeného o takýto deň. Ide o zdravotné voľno a na tento účel má sick day primárne slúžiť. Keďže však nie je potrebné dodať zamestnávateľovi žiadnu ospravedlnenku od lekára, zamestnanec ho môže využiť prakticky ľubovoľne.
B
(Zdroj: trend.sk/)
Straty pre sucho vyčíslili roľníci na desiatky miliónov
29. 5. 2018
Strata na poľnohospodárskych plodinách, ktorú spôsobilo extrémne sucho v roku 2017, vyčíslili poľnohospodári z regiónov Trnava, Senica, Galanta, Bratislava a Dunajská Streda na 37,2 milióna eur. Médiá o tom v pondelok informovala Agrárna komora Slovenska (AKS) s tým, že dotknutých bolo vyše sto subjektov.
Aktualizované podklady si vyžiadalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s cieľom objektívne kvantifikovať dosah nepriaznivých klimatických podmienok. „Podklady museli dotknutí farmári odovzdať do 23. mája,“ spresnila AKS. Najväčšie straty pre sucho boli v Trnave a okolí (14,2 milióna eur), potom v Bratislave (7,8 milióna eur), na treťom mieste boli so stratami poľnohospodári z Dunajskej Stredy (5,7 milióna eur). Po nich nasledovali farmári z Galanty (5,4 milióna eur) a Senice a Skalice (spolu 4,1 milióna eur), konkretizovala AKS. Najväčšie straty boli u hustosiatych obilnín, kukurici, maku, krmovinách, ovocinárstve a v zeleninárstve. Komora poukázala na Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý konštatoval, že v roku 2017 bol v týchto oblastiach najvýraznejší výpadok zrážok za posledné roky a v čase sucha upozorňoval na výpadky v poľnohospodárskej produkcii. Pretože je situácia podľa AKS pre farmárov likvidačná, požiadali listom o pomoc vládu SR. „Tento stav ohrozuje udržateľnosť ďalšej produkcie, chovu zvierat, ale hlavne prácu celkom približne 2800 až 3000 zamestnancov,“ zdôraznila. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD)a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) majú záujem o aktualizáciu vyčíslenia príjmov, ale aj o zriadenie opatrení, ktoré by podobné situácie riešili do budúcnosti. Ide o rizikový fond, do ktorého by prispieval štát aj farmári a z časti by kryl straty farmárov postihnutých suchom, záplavami, povodňami a inými vplyvmi. „Na nutnosť zriadenia takéhoto nástroja poukazujú aj správy klimatológov o nepriaznivom trende vývoja klimatických podmienok,“ pripomína AKS. V porovnaní s prvotnými odhadmi u týchto poľnohospodárskych subjektov pri minulotýždňovom prepočte výsledná suma stúpla, lebo o 30 % je viac subjektov so stratou, uzatvára komora.
(Zdroj: spravy.pravda.sk/ekonomika)
Počet penzistov stále rastie, za rok ich pribudlo desaťtisíc
29. 5. 2018
Za desať rokov sa počet dôchodcov na Slovensku zvýšil o viac ako 138-tisíc.Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu apríla tohto roka vyše 1,39 milióna dôchodcov na Slovensku. V porovnaní s aprílom minulého roka ide o nárast o 10,4 tisíca penzistov.
Od konca apríla 2008, teda počas desiatich rokov, sa počet dôchodcov zvýšil o 138,9 tisíca. Počet vyplácaných dôchodkov, ktorých môže penzista dostávať aj viacero súčasne, za rovnaké obdobie vzrástol o 155,8 tisíca na takmer 1,7 milióna. Vyplýva to zo štatistík Sociálnej poisťovne. Najvýraznejšie od konca apríla 2008 stúpol počet vyplácaných starobných dôchodkov. Na konci štvrtého mesiaca tohto roka poisťovňa vykázala vyše 1,06 milióna starobných penzií, čo bolo o 150,4 tisíca viac ako na konci apríla 2008. Počet invalidných dôchodkov za desať rokov vzrástol o 38,6 tisíca na 235,2 tisíca. Pokles o 36,9 tisíca Sociálna poisťovňa za rovnaké obdobie zaznamenala pri počte predčasných starobných dôchodkov, ktorých ku koncu apríla tohto roka vyplácala 17,2 tisíca.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensko láka českých podnikateľov
28. 5. 2018
Za prvých päť mesiacov roka 2018 pribudlo na Slovensku 484 českých podnikov. To je takmer raz toľko, ako za celý rok 2017, vyplýva to z analýzy spoločnosti Bisnode. Aktuálne na Slovensku pôsobí viac ako 10-tisíc českých firiem.
Dôvod rastu je podľa Bisnode jednoznačný. "Expanzia na slovenský trh je pre českých podnikateľov jednoduchšia, ako na iné trhy. Na jednej strane majú naše štáty spoločnú históriu, no rozhodujú aj teritoriálna blízkosť a takmer nulová jazyková bariéra, ktoré výrazne pomáhajú pri administratíve spojenej so založením a riadením biznisu," vysvetľuje spoločnosť. Podľa analytičky Bisnode Petry Štěpánovej je dôvodom aj "atraktívne hospodárske prostredie a obchodný potenciál rastu." Počas roku 2017 pribudlo na Slovensku 266 českých podnikov, za prvých päť mesiacov roku 2018 to bolo až 484. Podľa Bisnode môžeme teda hovoriť o silnom roku.
Slovensko si v konkurencieschopnosti pohoršilo o štyri priečky za posledný rok
25. 5. 2018
Slovensko sa za desaťročie prepadlo o dvadsaťpäť miest v rebríčku konkurencieschopnosti. Švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava a 56 ďalšími organizáciami z celého sveta zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2018 (World Competitiveness Yearbook).Podľa zverejnených informácií sa Slovenská republika tento rok umiestnila na 55. mieste spomedzi 63 hodnotených krajín.
V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o štyri miesta. Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, vysoké administratívne zaťaženie podnikov, výzva v podobe nadchádzajúcej digitalizácie podnikov na Slovensku, vysoké náklady na prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, absencia reforiem vo vzdelávaní a verejných službách. V porovnaní s najbližšími susedmi Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia zaostáva za Českou republikou (29. miesto), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktorá si v tomto roku pohoršila o jednu priečku. Ďalej je aj za Poľskom, ktoré je na 34. priečke, pričom sa medziročne zlepšilo o štyri miesta. "Slovensko sa dokonca tento rok umiestnilo za Maďarskom až o osem miest, pričom Maďarsko je na 47. priečke (čo je zlepšenie o päť miest). Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám za ostatné roky nepodarilo udržať," zhodnotila nadácia F. A. Hayeka Bratislava.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)