Chorý zamestnanec nemusí ísť k lekárovi. Môže zostať doma aj bez dovolenky či PN
19. 6. 2023
Uplatnenie dňa na regeneráciu nevyžaduje dodatočnú administratívu ani návštevu lekára. Niektoré firmy vyžadujú nahlásenie vopred, iné nie
V prípadne, že sa zamestnanec cíti zle, nemusí hneď siahať po paragrafe, PN alebo dovolenke. V mnohých firmách si už pracovníci zvykli na to, že majú k dispozícii istý počet dní na regeneráciu, ktoré sú známe pod anglickým pomenovaním sick days.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že tento benefit je výhodný len pre zamestnanca, pravda bude niekde inde. Ak by v ňom totiž zamestnávateľ žiadne výhody nevidel, pravdepodobne by ho neposkytoval.
„Z pohľadu zamestnávateľa je to benefit, ktorý spôsobuje výpadky pracovnej sily s krátkou oznamovacou dobou,“ poukázala na možnú komplikáciu riaditeľka personálnej agentúry Adecco. „Zamestnávateľ nedokáže stopercentne predpokladať, s kým môže v tíme na ďalší deň počítať. Môže sa tiež stať, že sick day si nahlási počas jedného dňa viacero zamestnancov, čo môže mať dosah aj na výkon práce,“ doplnila ju Katarína Tešla z portálu Kariéra.sk.
Tento benefit by bol nevýhodným pre firmu v prípade, ak by mala zle nastavený systém čerpania tohto benefitu. Väčšie firmy by mali mať nastavený plán zastupiteľnosti, aby dokázali vykryť úlohy zamestnanca, ktorý si voľno ráno nahlásil. V menej urgentných prípadoch práca počká.
Sick day je deň, počas ktorého môže zamestnanec zostať doma bez toho, aby ho pritom zaťažovala nadbytočná byrokracia či pravidlá. Jedinou podmienkou je zväčša oznámiť, prípadne požiadať nadriadeného o takýto deň. Ide o zdravotné voľno a na tento účel má sick day primárne slúžiť. Keďže však nie je potrebné dodať zamestnávateľovi žiadnu ospravedlnenku od lekára, zamestnanec ho môže využiť prakticky ľubovoľne.
B
(Zdroj: trend.sk/)
Rehabilitačný program pre vodičov
3. 4. 2020
Novým ustanovení § 31d po novele vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
z 13. februára 2020, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zaviedol nový rehabilitačný program pre vodičov.
Rehabilitačný program pre vodičov je odborná činnosť a reedukačná aktivita zameraná na pozitívne ovplyvnenie postojov a upevnenie zodpovedného správania sa držiteľa vodičského oprávnenia skupiny B, ktorý je povinný podrobiť sa podľa zákona takému programu.
Rehabilitačný program pre vodičov, ktorému sa osoba podrobuje, vykonáva počas jeho trvania rovnaký posudzujúci psychológ. Osoba môže zmeniť posudzujúceho psychológa iba z dôvodu, ak posudzujúci psychológ čerpá materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, je dlhodobo práceneschopný alebo pozastavil alebo ukončil svoju odbornú prax.
Rehabilitačný program pre vodičov pozostáva z troch skupinových stretnutí. Každé stretnutie trvá 3 hodiny, pričom jedna hodina trvá 50 minút, s aspoň jednou psychohygienickou prestávkou počas jedného stretnutia. Interval, v ktorom sa jednotlivé skupinové stretnutia realizujú, je najmenej 7 dní; rehabilitačný program pre vodičov sa ukončí do 6 týždňov od jeho začatia.
Skupinového stretnutia sa môžu zúčastniť v jednej skupine najmenej 3 osoby a najviac 10 osôb, ktoré sa podrobujú rehabilitačnému programu pre vodičov.
Ak sa osoba zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť skupinového stretnutia, posudzujúci psychológ určí dátum, čas a miesto náhradného skupinového stretnutia. Závažnosť dôvodov posudzuje posudzujúci psychológ, pričom náhradné skupinové stretnutie možno určiť len raz počas rehabilitačného programu pre vodičov.
Osoba, ktorá sa podrobuje rehabilitačnému programu pre vodičov, predloží na začiatku prvého skupinového stretnutia posudzujúcemu psychológovi rozhodnutie o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov na účely vyhotovenia jeho kópie posudzujúcim psychológom.
Podmienkou na vystavenie dokladu o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov posudzujúcim psychológom je absolvovanie všetkých skupinových stretnutí s aktívnou účasťou.
Osobe, ktorá sa nedostaví na všetky skupinové stretnutia v čase určenom posudzujúcim psychológom, posudzujúci psychológ nevystaví doklad o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov.
Posudzujúci psychológ neumožní účasť na skupinovom stretnutí osobe, ktorá sa dostaví na skupinové stretnutie pod vplyvom alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, pričom o uvedenej skutočnosti vyhotoví písomný záznam v dokumentácii ním vedenej a osobe nevystaví doklad o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov.
Rehabilitačného programu pre vodičov individuálnou formou sa môže zúčastniť iba osoba, ktorá neovláda slovenský jazyk na komunikačnej úrovni potrebnej na absolvovanie rehabilitačného programu pre vodičov. Rozsah a obsah rehabilitačného programu pre vodičov je uvedený v prílohe č. 13d. Vzor dokladu o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov je uvedený v prílohe č. 13e.
Rezort hospodárstva pozastavil dotácie na elektromobily
1. 4. 2020
Ministerstvo hospodárstva dočasne pozastavilo pre krízu spôsobenú šírením ochorenia COVID-19 projekt na podporu kúpy elektromobilov. Doteraz podpísané zmluvy s vyše stovkou úspešných žiadateľov zostávajú v platnosti, ich žiadosti o vyplatenie dotácie vybavuje rezort priebežne. Ďalšie žiadosti spracúva, no projekt bude pokračovať až po skončení krízy.
Rezort hospodárstva zároveň rozhodol o zrušení druhého kola výzvy na budovanie nabíjacích staníc. Informoval o tom v stredu tlačový odbor ministerstva. "Súčasná kríza zasiahla aj automobilový priemysel, časť podnikov pozastavila výrobu, čo môže spôsobiť nedostatok elektrických vozidiel na trhu," uviedol štátny tajomník ministerstva Karol Galek. Obstaranie vozidla do 12 mesiacov od podpísania zmluvy je pritom zmluvnou podmienkou na poskytnutie dotácie. "Rozhodnutie o pozastavení dotačného projektu sme urobili v záujme kupujúcich, aby im nevypršala lehota, v ktorej si elektromobil môžu zabezpečiť," zdôraznil Galek.
Umiestňovanie stavby - zmeny
30. 3. 2020
VYHLÁŠKA Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 34/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie došlo k zmene v umiestňovaní stavby s účinnosťou od 1. 3. 2020.
Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia (ďalej len „rozvod a vedenie“), ktoré tvoria horizontálnu stavebnotechnicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu, sa v zastavanom území obce umiestňujú spravidla pod povrch zeme. Nad povrchom zeme možno v zastavanom území obce takéto rozvody a vedenia umiestniť, ak
a) ide o výmenu, modernizáciu, opravu alebo o rekonštrukciu existujúcich nadzemných rozvodov a vedení, pričom sa nemení ich trasa,
b) ide o pridávanie rozvodov a vedení k existujúcim nadzemným rozvodom a vedeniam, pričom sa nemení ich trasa a zároveň sú dodržané podmienky ochrany existujúcich nadzemných rozvodov a vedení,
c) ide o križovanie vodných tokov, roklín alebo podobných krajinotvorných útvarov,
d) ide o vyústenie alebo ukončenie rozvodov a vedení, ktoré sa obvykle umiestňujú nad povrchom zeme, ako napríklad vyústenie v rozvodných skriniach, ukončenie v zariadeniach umiestnených nad povrchom zeme alebo na existujúcich stavbách, alebo
e) s tým súhlasí obec, o ktorej zastavané územie ide, ak
1. umiestnenie rozvodov a vedení pod povrch zeme je technicky nemožné, je spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo vyžaduje vynaloženie neprimeraných nákladov, ako napríklad pri stiesnených priestorových podmienkach, alebo
2. ide o predĺženie existujúcich nadzemných rozvodov a vedení.
Rozsah postupu výpočtu energetického hodnotenia nových a obnovovaných budov
27. 3. 2020
Vyhláškou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky z 11. februára 2020 č. 35/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 324/2016 Z. z., bola vo vyhláške zavedená nová príloha č. 1.
Projektové hodnotenie alebo normalizované hodnotenie sa spracúva ako:
1. Tepelnotechnický návrh a posúdenie stavebných konštrukcií a budovy
a) Základné údaje o stavebných konštrukciách a budove
b) Geometrická schéma budovy, orientácia podľa svetových strán, rozdelenie na tepelné zóny
c) Požiadavky a kritériá na konštrukcie teplovýmenného obalu budovy a vnútorné deliace konštrukcie
d) Navrhované riešenie stavebných konštrukcií
e) Posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií
1. posúdenie kritéria na minimálne tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií [výpočet súčiniteľa prechodu tepla všetkých druhov (skladieb) plných stavebných konštrukcií, všetkých druhov a veľkostí otvorových konštrukcií podľa orientácie];
2. posúdenia kritéria na minimálnu teplotu vnútorného povrchu (posúdenie detailov metódou plošného teplotného poľa), rizika rastu plesní a rosného bodu (zasklené konštrukcie;
3. posúdenie kritéria na minimálnu priemernú výmenu vzduchu v miestnosti vrátane stanovenia objemu vzduchu výmenou spätným získavaním tepla (rekuperáciou);
4. posúdenie energetického kritéria (mesačnou alebo hodinovou metódou);
5. posúdenie potreby tepla na vykurovanie a preukázanie predpokladu splnenia energetickej hospodárnosti budovy (podľa kategórie budovy);
6. posúdenie kondenzácie vodnej pary v stavebných konštrukciách
f) Hodnotenie podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami
2. Energetické posúdenie technického systému budovy
Posúdenie sa vykoná v závislosti od technického riešenia a rozsahu zabudovania technických systémov so stanovením potreby tepla/energie pre jednotlivé miesta spotreby a energetický nosič (napr. plyn, elektrina):
a) miesto spotreby na vykurovanie,
b) miesto spotreby na prípravu teplej vody,
c) miesto spotreby na chladenie a vetranie,
d) miesto spotreby energie na osvetlenie.
3. Posúdenie globálneho ukazovateľa
a) výpočet potreby dodanej energie podľa energetických nosičov,
b) výpočet primárnej energie,
c) výpočet emisií oxidu uhličitého (CO2).
4. Prílohy dokladujúce výpočet podľa bodov 1, 2, 3.
Vyhláška a tým aj nový príloha č. 1 nadobudla účinnosť 10. marca 2020.