Chorý zamestnanec nemusí ísť k lekárovi. Môže zostať doma aj bez dovolenky či PN
19. 6. 2023
Uplatnenie dňa na regeneráciu nevyžaduje dodatočnú administratívu ani návštevu lekára. Niektoré firmy vyžadujú nahlásenie vopred, iné nie
V prípadne, že sa zamestnanec cíti zle, nemusí hneď siahať po paragrafe, PN alebo dovolenke. V mnohých firmách si už pracovníci zvykli na to, že majú k dispozícii istý počet dní na regeneráciu, ktoré sú známe pod anglickým pomenovaním sick days.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že tento benefit je výhodný len pre zamestnanca, pravda bude niekde inde. Ak by v ňom totiž zamestnávateľ žiadne výhody nevidel, pravdepodobne by ho neposkytoval.
„Z pohľadu zamestnávateľa je to benefit, ktorý spôsobuje výpadky pracovnej sily s krátkou oznamovacou dobou,“ poukázala na možnú komplikáciu riaditeľka personálnej agentúry Adecco. „Zamestnávateľ nedokáže stopercentne predpokladať, s kým môže v tíme na ďalší deň počítať. Môže sa tiež stať, že sick day si nahlási počas jedného dňa viacero zamestnancov, čo môže mať dosah aj na výkon práce,“ doplnila ju Katarína Tešla z portálu Kariéra.sk.
Tento benefit by bol nevýhodným pre firmu v prípade, ak by mala zle nastavený systém čerpania tohto benefitu. Väčšie firmy by mali mať nastavený plán zastupiteľnosti, aby dokázali vykryť úlohy zamestnanca, ktorý si voľno ráno nahlásil. V menej urgentných prípadoch práca počká.
Sick day je deň, počas ktorého môže zamestnanec zostať doma bez toho, aby ho pritom zaťažovala nadbytočná byrokracia či pravidlá. Jedinou podmienkou je zväčša oznámiť, prípadne požiadať nadriadeného o takýto deň. Ide o zdravotné voľno a na tento účel má sick day primárne slúžiť. Keďže však nie je potrebné dodať zamestnávateľovi žiadnu ospravedlnenku od lekára, zamestnanec ho môže využiť prakticky ľubovoľne.
B
(Zdroj: trend.sk/)
Firmy dostanú plošné zľavy na eketrinu
10. 8. 2020
Lacná pre domácnosti, drahá pre firmy. Taká je už takmer 15 rokov realita ceny elektriny na Slovensku. Dôvodom však nie je samotná komodita. Koncovú sumu na faktúrach nepríjemne nafukujú zdražujúce sa emisné povolenky, ale aj poplatky štátu, ktoré prevažne sociálnodemokratické vlády podnikom zvyšovali, a na druhej strane stláčali ceny pre ľudí.
Minister hospodárstva Richard Sulík však ešte v júli vyhlásil, že urobiť poriadok s cenami energií bude prioritou nového šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A nový šéf regulácie Andrej Juris tieto plány v rozhovore pre HN potvrdil.
Opatrenia za miliardy eur
5. 8. 2020
Minister financií Eduard Heger si v rozpočte ponechal štedrý manévrovací priestor, konštatujú ekonómovia v novej analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá atypicky predpokladá, že minister minie menej, než si dal schváliť parlamentom. Na jeho rozhodnutí sú však aj tak opatrenia až do výšky miliardy eur.
Ako presne plánuje tieto peniaze minúť, však už neuvádza. „Ide o rezervu, ktorá je reakciou na veľmi turbulentný vývoj ekonomiky. Bude využitá na účel, ktorý vyplynie z konkrétnej situácie v ekonomike a spoločnosti,“ odkázal tlačový odbor rezortu financií. Mimo tejto sumy ide ešte záloha, ktorú má ministerstvo pripravenú na prípadnú druhú vlnu pandémie.
Na tú si odložili ďalších 150 miliónov. Rada okrem toho identifikovala aj výdavky vo výške 1,2 miliardy, ktoré Heger do nového rozpočtu nalial nad rámec pôvodného plánu a s koronavírusom vôbec nesúvisia. Týkajú sa najmä výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Profit bánk sa prepadol. Zaznamenali však rast objemu úverov
3. 8. 2020
Zisk bankového sektora na Slovensku v prvom polroku klesol takmer o 64 percent na 125 miliónov eur. Zníženia profitu sa dotklo všetkých štyroch najväčších finančných inštitúcií u nás, ktoré vydali svoje hospodárske výsledky koncom minulého týždňa.
Čistý zisk Slovenskej sporiteľne v prvých šiestich mesiacoch napríklad klesol medziročne o 69,3 percenta, VÚB banka zaznamenala zníženie o 58 percent, Tatra Banka o 29,7 percenta a ČSOB o 77,4 percenta.
Systém penzí se dostal do propadu
31. 7. 2020
Systém penzí v Česku se letos dostal po předchozích dvou letech znovu do propadu. Za první pololetí deficit dosáhl 13,85 miliardy korun. Před rokem byla penzijní soustava v přebytku 6,28 miliardy. Vyplývá to z údajů ministerstva financí o hospodaření systému důchodového pojištění.
Půlroční příjmy z pojistného kvůli koronavirové nákaze a krizi jsou proti loňsku zhruba o 1,5 miliardy korun nižší, výdaje se ale zvedly asi o 18,7 miliardy. Příjmy zahrnují povinné odvody i dobrovolné pojištění. Za první pololetí dosáhly 242,66 miliardy korun. Loni to bylo 244,14 miliardy. Výdaje na důchody se za letošních prvních šest měsíců dostaly na 253,31 miliardy a správa stála 3,2 miliardy, celkem tedy 256,51 miliardy. Loni za první pololetí vydaná suma činila 237,52 miliardy. V letošních prvních dvou měsících byly příjmy vyšší než loni, a to celkem o 5,6 miliardy. Ještě v březnu, kdy se česká ekonomika zastavila, to bylo meziročně o 0,6 miliardy víc. V dubnu ministerstvo proti loňsku zaznamenalo pokles o 1,6 miliardy, v květnu o tři miliardy a v červnu o 2,6 miliardy.