Chorý zamestnanec nemusí ísť k lekárovi. Môže zostať doma aj bez dovolenky či PN
19. 6. 2023
Uplatnenie dňa na regeneráciu nevyžaduje dodatočnú administratívu ani návštevu lekára. Niektoré firmy vyžadujú nahlásenie vopred, iné nie
V prípadne, že sa zamestnanec cíti zle, nemusí hneď siahať po paragrafe, PN alebo dovolenke. V mnohých firmách si už pracovníci zvykli na to, že majú k dispozícii istý počet dní na regeneráciu, ktoré sú známe pod anglickým pomenovaním sick days.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že tento benefit je výhodný len pre zamestnanca, pravda bude niekde inde. Ak by v ňom totiž zamestnávateľ žiadne výhody nevidel, pravdepodobne by ho neposkytoval.
„Z pohľadu zamestnávateľa je to benefit, ktorý spôsobuje výpadky pracovnej sily s krátkou oznamovacou dobou,“ poukázala na možnú komplikáciu riaditeľka personálnej agentúry Adecco. „Zamestnávateľ nedokáže stopercentne predpokladať, s kým môže v tíme na ďalší deň počítať. Môže sa tiež stať, že sick day si nahlási počas jedného dňa viacero zamestnancov, čo môže mať dosah aj na výkon práce,“ doplnila ju Katarína Tešla z portálu Kariéra.sk.
Tento benefit by bol nevýhodným pre firmu v prípade, ak by mala zle nastavený systém čerpania tohto benefitu. Väčšie firmy by mali mať nastavený plán zastupiteľnosti, aby dokázali vykryť úlohy zamestnanca, ktorý si voľno ráno nahlásil. V menej urgentných prípadoch práca počká.
Sick day je deň, počas ktorého môže zamestnanec zostať doma bez toho, aby ho pritom zaťažovala nadbytočná byrokracia či pravidlá. Jedinou podmienkou je zväčša oznámiť, prípadne požiadať nadriadeného o takýto deň. Ide o zdravotné voľno a na tento účel má sick day primárne slúžiť. Keďže však nie je potrebné dodať zamestnávateľovi žiadnu ospravedlnenku od lekára, zamestnanec ho môže využiť prakticky ľubovoľne.
B
(Zdroj: trend.sk/)
Pri letných brigádach si treba dať pozor na podvodníkov
3. 6. 2009
Podvody s prácou v zahraničí už tradičné sprevádzajú začínajúcu sezónu letných brigád. Aj napriek oveľa väčšej informovanosti sa stále nájdu dôverčivci, ktorí čoraz vynaliezavejším podvodníkom sadnú na lep.
Skúsenosti ukazujú, že naletieť sa dá najmä sľubne
vyzerajúcim inzerátom, lákajúcim na zber ovocia či zeleniny do západnej
Európy. Inzeráty na brigádnickú prácu
tohto štýlu sa objavujú každý rok.
Záujemcovia o brigády by mali vedieť, že každý
sprostredkovateľ práce v zahraničí musí mať povolenie ústredia práce sociálnych
vecí a rodiny, musí dodržiavať určité pravidlá a pokiaľ ich poruší, môže prísť
o licenciu. Najdôležitejšie je prísť si po informácie pred akceptovaním
pracovnej ponuky. Všetko sa dá zistiť, preveriť a vyhnúť sa tak
nepríjemnostiam.
Nový cestný zákon zvyšuje bezpečnosť aj počty kontrol na cestách
3. 6. 2009
Polícajti si opäť posvietili na nedisciplinovaných vodičov. Minulý týždeň sa zamerali predovšetkým na rýchlosť. Ale nielen na ňu.
Napriek tomu, že mimoriadne kontroly polícia ohlásila
vopred, z viac ako 7 000 priestupkov
bolo prekročenie rýchlosti zistené až vo vyše 4 500 prípadoch.
Štatistiky zatiaľ ukazujú, že prísnejšie pravidlá prispeli k
zníženiu úmrtnosti na našich cestách. Oproti rovnakému obdobiu minulého roku sa
úmrtnosť na našich cestách znížila o 23 %.
Inštitút Ineko zverejnil najnovší rebríček, v ktorom viacerí odborníci označujú
nový cestný zákon za druhé najlepšie opatrenie roka 2008. Či prísnejšie pravidlá naozaj Slovensku
pomôžu znížiť nehodovosť však ukážu až nasledujúce mesiace.
Prvá recesia v histórii samostatného Slovenska
8. 4. 2009
Samostatné Slovensko tento rok zažije svoju prvú recesiu v histórii. Prognózu o poklese ekonomiky o 2,4 percenta včera zverejnila centrálna banka. Je to zatiaľ najpesimistickejší odhad na trhu.
Analytici ani ministerstvo financií odhad
centrálnej banky nespochybňujú. Minister financií uviedol, že ešte čaká na
štatistiky slovenskej ekonomiky za prvý štvrťrok. Potom bude zrejme potrebné
prerobiť aj štátny rozpočet.
Recesia k nám prenikla zo Západu, produkciu na
čas spomalila aj plynová kríza. Podľa centrálnej banky by ekonomike mohli
pomôcť investície do PPP projektov a lepšie čerpanie eurofondov.
Štát pomôže pri rozbiehaní podnikania
7. 4. 2009
Začínajúci podnikatelia majú niekoľko možností získať peniaze na rozbeh svojho podniku. Pri založení živnosti môžu z úradu práce získať jednorazový nenávratný príspevok alebo im štát môže dva roky prispievať na sociálne a zdravotné odvody. Pri splnení zákonom stanovených podmienok sa môžu dostať aj k úveru z banky. S komerčnými bankami o podrobnostiach štátom ručených úverov vyjednáva aj štátna záručná banka.
Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej
činnosti
Noví živnostníci majú od marca možnosť
požiadať úrad práce, aby prispieval na ich odvody. Uchádzač, ktorý bol
nezamestnaným najmenej tri mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a
príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a ktorý bude vykonávať živnosť minimálne dva
roky môže dostať príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti.
Uchádzač musí s príslušným úradom práce
uzavrieť písomnú dohodu, v ktorej si obe strany dohodnú okrem iného aj spôsob
kontroly plnenia podmienok. V dohode sa
úrad práce zaviaže, že preplatí živnostníkovi odvody najneskôr do 30 dní
po tom, ako živnostník predloží doklady o ich zaplatení. Pri tejto podpore
živnosti musí nový podnikateľ s úradom komunikovať každý mesiac.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Jednorazový príspevok na samostatnú zárobkovú
činnosť môžu získať živnostníci, ktorí sa rozhodnú pre oblasti nenáročné na
počiatočné investície. Ide najmä o zručnosti vykonávané nižšie kvalifikovanými nezamestnanými.
O príspevok môže požiadať nezamestnaný, ktorý
bol v evidencii aspoň tri mesiace a živnostníkom bude aspoň dva roky. Záujemca
na úrade práce musí absolvovať školenie o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej
činnosti a predložiť podnikateľský zámer. V ňom opíše, na čo chce štátnu
dotáciu minúť.
Posudzovanie záujemcov o dotácie sa od apríla
sprísnilo. Sprísnenie podmienok má zvýšiť kvalitu projektov a zlepšiť štartovú
pozíciu uchádzačov na podnikateľskom trhu.
Získať súbežne obe dotácie je vylúčené.
Záruky štátu
Keďže komerčné banky sú v poskytovaní úverov v
čase krízy opatrnejšie, štát ich chce povzbudiť tým, že časť ručenia prevezme
na seba. Slovenská záručná a rozvojová banka s komerčnými bankami rokuje o
produkte "55 k 45". Znamená
to, že záručná banka vezme na seba 55 percent záruky za úver a podnikateľ
zvyšných 45 percent. Prvú zmluvu podpísala záručná banka so Slovenskou
sporiteľňou.