Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

Život je najrozšírenejšia a najchytľavejšia pohlavná choroba, ktorá sa v sto percentách prípadov končí smrťou.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Žena spomína na mužov, ktorých mohla mať, muž na ženy, ktoré mať nemohol.

Vo všetkom treba poznať mieru. Vyhýbajte sa ženám, vínu a hlasitému spevu. Najmä tomu spevu.

Muž, ktorý sa ožení, príde nielen o slobodu, ale aj o právo hovoriť.

Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

Nech budete robiť čokoľvek, aj tak sa najhoršia možná konštelácia raz musí vyskytnúť.

Kto chce v živote prežiť, musí byť trochu cvok.