Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.

Ak si postavíte vysoké ciele, padnete na zem z výšky. Ak si dáte prízemné ciele, padnete do jamy. Rozbitá huba bolí rovnako po páde z oblakov, ako po páde do studne.

Keď dvaja vidia to isté, nemusí to byť to isté.

Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.

Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.

Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.