Murphy radí
Oheň a voda
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)
Murphyho rady
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Škoda, že mužov poslali na Mesiac iba raz a aj tí sa vrátili.
Myslieť proti svojej dobe je príznakom odvážneho ducha. Ale povedať to, je dôkazom hlúposti.
(Murphyho zrnká II)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Dávať hlúpe otázky je ľahšie, ako naprávať hlúpe chyby.
Vždy treba počítať s tým, že raz príde deň, keď dva plus dva nebude štyri.
Človek v podnikaní je natoľko zamestnaný urgentnými vecami, že vôbec nemá čas na veci dôležité.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)