Cestovné kancelárie hlásia oživenie turizmu
10. 6. 2024
V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. Služby slovenských cestovných kancelárií a cestovných agentúr v roku 2023 využilo vyše 1,1 milióna osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali 66-percentný nárast klientov a dorovnali sa tak hodnotám rokov pred pandémiou. V piatok o tom informoval Štatistický úrad. Po troch rokoch ovplyvnených pandémiou sa dostali cestovné kancelárie na čísla rekordného roku 2018, zmenila sa však štruktúra ich klientov.
"Pribudli najmä Slováci cestujúci do zahraničia, ubudlo cudzincov dovolenkujúcich na Slovensku. Bolo ich o 40 percent menej ako pred pandémiou. Pokračoval rast záujmu o exotickejšie destinácie," priblížil Štastistický úrad. V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. V nasledujúcom roku 2022 síce počet klientov prudko vzrástol, stále však dosahoval iba mierne nadpolovičné hodnoty najlepších rokov 2018 - 2019. Najväčší, trojštvrtinový podiel na organizovanom cestovnom ruchu tvorili dovolenky obyvateľov Slovenska v zahraničí. Za hranice Slovenska vycestovalo vlani organizovane 825-tisíc osôb. Medziročne počet zahraničných pobytov vzrástol o 78 percent a bol dokonca o pätinu vyšší aj v porovnaní s obdobím pred pandémiou.
Na zahraničnú dovolenku vycestovalo vlani prostredníctvom cestovnej kancelárie najviac obyvateľov Slovenska od roku 2000. Najčastejšie si vyberali destinácie Turecko, Grécko, Egypt a Tunisko," uviedla Veronika Töröková, riaditeľka odboru metodiky a syntézy podnikových štatistík Štatistického úradu. Egypt a Tunisko sa tak opäť vrátili na čelo rebríčka TOP 10 destinácií. Súčasne do týchto štyroch krajín smerovalo spolu viac ako 50 percent klientov cestovných kancelárií.
Z hľadiska dynamiky medziročného vývoja sa podľa Štatististického úradu naďalej zvyšoval záujem o exotickejšie destinácie, najmä Vietnam a Kubu, ale aj Tunisko, Kapverdy, Spojené arabské emiráty a Omán. Nárasty počtu klientov cestujúcich do týchto krajín boli niekoľkonásobné. Až 14-násobne vyšší záujem oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenal Vietnam, Kuba prilákala 11-násobne vyšší počet klientov. Nákup dovoleniek prostredníctvom cestovných kancelárii do tradičných letných destinácií ako Bulharsko, Chorvátsko a Taliansko síce tiež minulý rok rástol, ale zďaleka nedosiahol predkovidovú úroveň. Záujem o tieto destinácie bol v porovnaní s rokom 2019 len približne polovičný.
zrástol aj počet klientov, ktorí prostredníctvom cestovných kancelárii cestovali v rámci Slovenska. Domáci organizovaný cestovný ruch medziročne zvýšil počty klientov o štyri percentá, na 84-tisíc osôb. Ich počet dokonca prekonal hodnoty spred pandémie (r. 2019) o viac ako desať percent. Pričinili sa o to najmä cestovné kancelárie a agentúry so sídlom v Žilinskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Najväčší, dvojnásobný nárast domácich hostí oproti roku 2019 dosiahli subjekty so sídlom v Žilinskom kraji.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Aktuálne zmeny v domáckej práci a telepráci
6. 12. 2021
Podľa § 250b ods. 2 ZP počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu je zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Uvedené ustanovenie § 250b ods. 2 ZP teda odporúča zamestnávateľom, aby pokiaľ to dohodnutý druh práce umožňuje, zabezpečili výkon práce formou domáckej práce a telepráce.
V prípade domáckej práce ide podľa § 52 ods. 1 písm. a) ZP o výkon závislej práce, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva sa pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Uvedené platí aj o telepráci s doplnením, že pri telepráci sa závislá práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku. Podľa § 52 ods. 3 ZP sa za domácnosť zamestnanca na účely § 52 ods. 1 a 2 ZP považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa.
Podľa § 52 ods. 7 ZP platí, že ak si pri domáckej práci alebo telepráci zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, jeho pracovný pomer sa spravuje ZP s určitými odchýlkami v ňom ustanovenými. Napríklad nemožno uplatniť ustanovenia ZP, ktoré sa vzťahujú na rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času, o nepretržitých odpočinkoch počas pracovného dňa a v pracovnom týždni a taktiež nemožno použiť ustanovenie o prestojoch, ktoré sú podľa § 142 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ v danom prípade. Rozdiel je aj v prípade dôležitých osobných prekážok v práci na strane zamestnanca, ktoré sa neuplatnia s výnimkou prekážky v práci, ktorá sa týka úmrtia rodinného príslušníka.
Pokiaľ chce zamestnanec, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu sprevádzať svojho rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze, nemá právny nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy, nakoľko sa uvedené ustanovenie ZP neuplatní, pretože sa vykonáva domácka práca alebo telepráca v danom prípade.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu nepatrí mzda za výkon práce nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ide však len o dispozitívnu právnu úpravu, ktorá sa uplatní len vtedy, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak, napríklad na tom, že sa uvedené mzdové zvýhodnenia zamestnancovi poskytnú.
V súvislosti s výkonom telepráce, pod ktorou sa podľa § 52 ods. 1 písm. b) ZP rozumie pravidelné vykonávanie závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií, platí, že zamestnávateľ si musí, popri svojich všeobecných právnych povinnostiach, ktoré sú uvedené v § 47 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZP, plniť aj iné právne povinnosti, ktoré sú špecifického charakteru a súvisia s výkonom telepráce.
K
Informačné povinnosti zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní voči odborom
6. 12. 2021
Na účel hromadného prepúšťania je zamestnávateľ povinný poskytnúť príslušnému odborovému orgánu všetky potrebné informácie.
Povinnosťou zamestnávateľa je písomne ho informovať odborový orgán najmä o
- dôvodoch hromadného prepúšťania
- počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať
- celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva
- dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať
- kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
Uvedené rokovania so zástupcami zamestnancov sa musia v zmysle ZP uskutočniť jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať vyššie uvedené priamo s dotknutými zamestnancami.
Tu môže vzniknúť nejasnosť v tom, kto sú vlastne dotknutí zamestnanci. Povinnosť prerokovať hromadné prepúšťanie, jeho dôsledky a zmiernenie negatívnych dopadov by mala byť vykladaná primerane. Zúženie výkladu na dotknutých zamestnancov môže viesť k vysvetleniu, že má ísť len o tých zamestnancov, ktorých sa má hromadné prepúšťanie priamo dotknúť. Kto je v danom prípade dotknutým zamestnancom, sa však musí posúdiť v každej situácii osobitne. To môžu byť ako konkrétni zamestnanci, rovnako to môže byť skupina zamestnancov prevádzky, v ktorej sa plánuje hromadné prepúšťanie. Preto ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ má povinnosť oboznámiť okruh dotknutých zamestnancov s tým, že chce s nimi alebo s niektorými z nich skončiť pracovný pomer ešte predtým, než s nimi skončí pracovný pomer a rokovať o možnostiach, ako ich udržať v pracovnom pomere.
V
Rast slovenskej ekonomiky pribrzďuje
3. 12. 2021
Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku vykázala v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacom rast o 0,4 percenta, v medziročnom porovnaní sa potom hrubý domáci produkt zvýšil o 1,3 percenta.
Informoval o tom slovenský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil svoj novembrový odhad o spomalení tempa rastu hospodárstva. V druhom štvrťroku ekonomika vzrástla medziročne o 9,6 percenta. Výkon ekonomiky Slovenska takmer dosiahol úroveň pred vypuknutím koronavírovej krízy. Za tretím štvrťrokom 2019 teraz HDP zaostáva o 0,7 percenta.
K spomaleniu tempa medziročného rastu hospodárstva teraz prispel najmä pokles zahraničného dopytu. Ekonomiku naopak podporil najmä domáci dopyt a z neho potom hlavne vyššia spotreba domácností.
Za prvé tri štvrťroky roku slovenské hospodárstvo vzrástlo medziročne o 3,6 percenta, v rovnakom období minulý rok kvôli negatívnym dopadom pandémie ekonomika o 5,3 percenta klesla.
Analytici slovenského ministerstva financií už po skoršom zverejnení odhadu o vývoji ekonomiky v treťom štvrťroku uviedli, že za celý tento rok HDP nedosiahne plánovaný rast 3,7 percenta.
V
Dôvera v ekonomiku mierne stúpla
1. 12. 2021
Dôvera v slovenskú ekonomiku v novembri 2021 mierne stúpla, naďalej sa nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru. Informoval o tom Štatistický úrad. Napriek výraznému zhoršeniu epidemiologickej situácie slovenskí podnikatelia v priemysle, v službách a aj v obchode nestratili optimizmus. V stavebníctve ostala dôvera na rovnakej úrovni ako minulý mesiac, u spotrebiteľov klesla. Najväčšie obavy prejavili spotrebitelia z vývoja nezamestnanosti.
Sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 2,8 bodu na hodnotu 99,8 a pohybuje sa približne na úrovni obdobia pred začiatkom pandémie koronavírusu. Aktuálna hodnota je zároveň výrazne optimistickejšia ako v rovnakom období minulého roka, naďalej sa však nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru (o 2,7 bodu).
Po výraznom októbrovom znížení optimizmu podnikateľov v priemysle sa ich dôvera napriek pokračujúcim problémom v dodávateľskom reťazci, ktoré brzdia výrobu, mierne zvýšila. Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v novembri vzrástol o 4,7 percentuálneho bodu na hodnotu 0.
Vývoj priaznivo ovplyvnilo najmä očakávané zvýšenie produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch a rast objednávok.
V