Cestovné kancelárie hlásia oživenie turizmu
10. 6. 2024
V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. Služby slovenských cestovných kancelárií a cestovných agentúr v roku 2023 využilo vyše 1,1 milióna osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali 66-percentný nárast klientov a dorovnali sa tak hodnotám rokov pred pandémiou. V piatok o tom informoval Štatistický úrad. Po troch rokoch ovplyvnených pandémiou sa dostali cestovné kancelárie na čísla rekordného roku 2018, zmenila sa však štruktúra ich klientov.
"Pribudli najmä Slováci cestujúci do zahraničia, ubudlo cudzincov dovolenkujúcich na Slovensku. Bolo ich o 40 percent menej ako pred pandémiou. Pokračoval rast záujmu o exotickejšie destinácie," priblížil Štastistický úrad. V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. V nasledujúcom roku 2022 síce počet klientov prudko vzrástol, stále však dosahoval iba mierne nadpolovičné hodnoty najlepších rokov 2018 - 2019. Najväčší, trojštvrtinový podiel na organizovanom cestovnom ruchu tvorili dovolenky obyvateľov Slovenska v zahraničí. Za hranice Slovenska vycestovalo vlani organizovane 825-tisíc osôb. Medziročne počet zahraničných pobytov vzrástol o 78 percent a bol dokonca o pätinu vyšší aj v porovnaní s obdobím pred pandémiou.
Na zahraničnú dovolenku vycestovalo vlani prostredníctvom cestovnej kancelárie najviac obyvateľov Slovenska od roku 2000. Najčastejšie si vyberali destinácie Turecko, Grécko, Egypt a Tunisko," uviedla Veronika Töröková, riaditeľka odboru metodiky a syntézy podnikových štatistík Štatistického úradu. Egypt a Tunisko sa tak opäť vrátili na čelo rebríčka TOP 10 destinácií. Súčasne do týchto štyroch krajín smerovalo spolu viac ako 50 percent klientov cestovných kancelárií.
Z hľadiska dynamiky medziročného vývoja sa podľa Štatististického úradu naďalej zvyšoval záujem o exotickejšie destinácie, najmä Vietnam a Kubu, ale aj Tunisko, Kapverdy, Spojené arabské emiráty a Omán. Nárasty počtu klientov cestujúcich do týchto krajín boli niekoľkonásobné. Až 14-násobne vyšší záujem oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenal Vietnam, Kuba prilákala 11-násobne vyšší počet klientov. Nákup dovoleniek prostredníctvom cestovných kancelárii do tradičných letných destinácií ako Bulharsko, Chorvátsko a Taliansko síce tiež minulý rok rástol, ale zďaleka nedosiahol predkovidovú úroveň. Záujem o tieto destinácie bol v porovnaní s rokom 2019 len približne polovičný.
zrástol aj počet klientov, ktorí prostredníctvom cestovných kancelárii cestovali v rámci Slovenska. Domáci organizovaný cestovný ruch medziročne zvýšil počty klientov o štyri percentá, na 84-tisíc osôb. Ich počet dokonca prekonal hodnoty spred pandémie (r. 2019) o viac ako desať percent. Pričinili sa o to najmä cestovné kancelárie a agentúry so sídlom v Žilinskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Najväčší, dvojnásobný nárast domácich hostí oproti roku 2019 dosiahli subjekty so sídlom v Žilinskom kraji.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Pracovná sila na Slovensku už nie je najlacnejšie vo V4
19. 3. 2009
Kvôli prijatiu eura a oslabeniu okolitých mien Slovensku patrí spomedzi krajín V4 druhé miesto nákladového rebríčka. Lacnejší sú Poliaci a Maďari, Česi sú od nás stále ešte drahší.
Z pohľadu zahraničných
investorov to znamená, že ak chcú vyrábať lacno, Slovensko už nemusí byť takou
jednoznačnou voľbou.
Lacná pracovná sila a z toho plynúca vyššia
konkurencieschopnosť krajiny nie sú o tom, že niekto by tu chcel pracovať
lacno, ak by mohol dostať viac. Svojmu zamestnávateľovi asi nik nepovie: Viem, že je finančná kríza, chcem pomôcť podniku, preto mi znížte plat o 15 %.
Cesty pre opätovné získanie zahraničných investorov
môžu byť dve. Prvá je, že prácu dokáže
zlacniť štát, povedzme, cestou nižších odvodov, alebo druhá, štát by sa mal
postarať o to, aby na cene práce až tak
nezáležalo.
Prvú cestu
vláda zatiaľ odmieta, pravdepodobne najmä pre to, že na také niečo nemá
peniaze. Druhou cestou je podpora vzdelanostnej ekonomiky, aby sem prichádzali
odvetvia a podniky s výrobou, kde je vyššia produkcia pridanej hodnoty, kde je
pre zamestnávateľov dôležitejšia kvalita pracovnej sily a na plate ľudí im
až tak nezáleží.
Nový stavebný zákon
18. 3. 2009
Nový zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý pripravilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR dnes s pripomienkami schválila vláda. Zákon by mal začať platiť 1. júla 2010.
Cieľom novej
právnej normy je vytvárať predpoklady na rozvoj územia tak, aby sa
dosiahol súlad prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Splnenie zákona
si vyžaduje zodpovednú prípravu územnoplánovacej dokumentácie a jednotný postup
obcí, krajov a ministerstva.
V obstáraní územných plánov sa obce a kraje
musia riadiť metodickými usmerneniami ministerstva. Do územnoplánovacej praxe
sa tak prenášajú závery stretnutí ministrov EÚ k otázkam územnej súdržnosti a
mestským politikám.
Návrh zákona zachováva štruktúru
územnoplánovacej dokumentácie, rozširuje však povinnosť mať územný plán pre
obce s počtom obyvateľov vyšším ako
tisíc. To si bude vyžadovať novú štruktúru územnoplánovacích podkladov a ich
aktualizáciu. Novinkou v zákone je povinnosť poskytovať podklady spracované
orgánmi verejnej správy a vlastníkmi infraštruktúry pre územnotechnické
podklady.
Nový zákon v časti stavebného poriadku kladie
dôraz na zefektívnenie preventívnej kontroly štátu pri výstavbe objektu a
redukciu administratívnej náročnosti povoľovacích konaní podľa novej
diferenciácie stavieb. Návrh zákona obsahuje aj ďalšie významné zmeny. Bude
fungovať inštitút auditora stavby a posilnia sa nástroje kontroly na sledovanie
realizácie projektu stavby a odstraňovanie nedostatkov, vrátane udeľovania
pokút.
Súčasťou návrhu je rozhodnutie o zachovaní
živnostenských oprávnení na živnosti v oblasti stavebného zákona získané do 1.
júla 2010.
Osobný bankrot
17. 3. 2009
Ak prídete o prácu, minú sa vám úspory a zrazu nevládzate splácať úver a visia nad vami exekúcie, môžete vyhlásiť osobný bankrot.
Vyhlásiť konkurz sám na seba trvá asi tri
roky a niečo to stojí. Zrelým na konkurz sa stanete, ak sa stanete platobne neschopným. To znamená, že máte minimálne dvoch veriteľov, ktorým nestíhate platiť pohľadávky
ani 30 dní po lehote splatnosti. S návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo počas
konkurzu je na príslušnom súde potrebné podať aj návrh na oddlženie. Konanie o
oddlžení prichádza do úvahy len vtedy, ak aj po predaji všetkého majetku
dlžníka zostanú nevyrovnané pohľadávky.
Ako sa zbaviť dlhov?
- osobný bankrot musí povoliť súd
- trojročné skúšobné obdobie sa začína nadobudnutím
právoplatnosti uznesenia o povolení
oddlženia
- dlžník musí na konci každého skúšobného roka
poskytnúť súdu stanovený objem peňazí
- táto suma predstavuje najviac 70 % celkového
čistého príjmu dlžníka za uplynulý rok
- tieto peniaze po odpočítaní odmeny správca
pomerne rozdelí medzi veriteľov
- počas skúšobného obdobia musí dlžník
vynaložiť úsilie na získanie zamestnania alebo začať podnikať
- počas skúšobného obdobia nemôže byť na
majetok dlžníka vyhlásená exekúcia
- skúšobné obdobie súd zruší, ak dlžník
porušuje pravidlá alebo ak jeho príjem nepokrýva ani odmenu správcu
- súd po uplynutí skúšobného obdobia rozhodne
o oddlžení
- neuspokojené pohľadávky zanikajú a stávajú sa nevymahateľnými
- súd uznesenie o oddlžení zverejní v
obchodnom vestníku.
V osobnom bankrote príde dlžník o všetok
majetok okrem toho, ktorý nepodlieha exekúcii. Exekúcii nepodlieha napríklad
bežné oblečenie, nevyhnutné vybavenie domácností, niektoré pracovné pomôcky,
zdravotnícke pomôcky, peniaze na
bankovom účete a hotovosť do 100 €.
Inštitút osobného bankrotu u nás funguje od
roku 2006 a požiadalo oň zatiaľ 107 osôb. Súd vyhovel šiestim. Trojročné
skúšobné obdobie zatiaľ neuplynulo nikomu.
Kde môžu podnikatelia získať úvery
17. 3. 2009
Podnikatelia, ktorí sa dostali do problémov v dôsledku hospodárskej krízy môžu na financovanie svojich aktivít okrem úverov od klasických komerčných bánk využiť aj úvery od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky či mikropôžičkový program Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.
Úver od Slovenskej záročnej a rozvojovej banky sa dá
pritom získať za výhodnejších podmienok ako v komerčných bankách.
Banka poskytuje mikropôžičky do výšky maximálne
50-tisíc €, pričom ručenie rieši so žiadateľom individuálne a nevyžaduje
históriu subjektu. V prípade agentúry môžu podnikatelia získať úver od 1700 do
50 000 €.