Cestovné kancelárie hlásia oživenie turizmu
10. 6. 2024
V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. Služby slovenských cestovných kancelárií a cestovných agentúr v roku 2023 využilo vyše 1,1 milióna osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali 66-percentný nárast klientov a dorovnali sa tak hodnotám rokov pred pandémiou. V piatok o tom informoval Štatistický úrad. Po troch rokoch ovplyvnených pandémiou sa dostali cestovné kancelárie na čísla rekordného roku 2018, zmenila sa však štruktúra ich klientov.
"Pribudli najmä Slováci cestujúci do zahraničia, ubudlo cudzincov dovolenkujúcich na Slovensku. Bolo ich o 40 percent menej ako pred pandémiou. Pokračoval rast záujmu o exotickejšie destinácie," priblížil Štastistický úrad. V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. V nasledujúcom roku 2022 síce počet klientov prudko vzrástol, stále však dosahoval iba mierne nadpolovičné hodnoty najlepších rokov 2018 - 2019. Najväčší, trojštvrtinový podiel na organizovanom cestovnom ruchu tvorili dovolenky obyvateľov Slovenska v zahraničí. Za hranice Slovenska vycestovalo vlani organizovane 825-tisíc osôb. Medziročne počet zahraničných pobytov vzrástol o 78 percent a bol dokonca o pätinu vyšší aj v porovnaní s obdobím pred pandémiou.
Na zahraničnú dovolenku vycestovalo vlani prostredníctvom cestovnej kancelárie najviac obyvateľov Slovenska od roku 2000. Najčastejšie si vyberali destinácie Turecko, Grécko, Egypt a Tunisko," uviedla Veronika Töröková, riaditeľka odboru metodiky a syntézy podnikových štatistík Štatistického úradu. Egypt a Tunisko sa tak opäť vrátili na čelo rebríčka TOP 10 destinácií. Súčasne do týchto štyroch krajín smerovalo spolu viac ako 50 percent klientov cestovných kancelárií.
Z hľadiska dynamiky medziročného vývoja sa podľa Štatististického úradu naďalej zvyšoval záujem o exotickejšie destinácie, najmä Vietnam a Kubu, ale aj Tunisko, Kapverdy, Spojené arabské emiráty a Omán. Nárasty počtu klientov cestujúcich do týchto krajín boli niekoľkonásobné. Až 14-násobne vyšší záujem oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenal Vietnam, Kuba prilákala 11-násobne vyšší počet klientov. Nákup dovoleniek prostredníctvom cestovných kancelárii do tradičných letných destinácií ako Bulharsko, Chorvátsko a Taliansko síce tiež minulý rok rástol, ale zďaleka nedosiahol predkovidovú úroveň. Záujem o tieto destinácie bol v porovnaní s rokom 2019 len približne polovičný.
zrástol aj počet klientov, ktorí prostredníctvom cestovných kancelárii cestovali v rámci Slovenska. Domáci organizovaný cestovný ruch medziročne zvýšil počty klientov o štyri percentá, na 84-tisíc osôb. Ich počet dokonca prekonal hodnoty spred pandémie (r. 2019) o viac ako desať percent. Pričinili sa o to najmä cestovné kancelárie a agentúry so sídlom v Žilinskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Najväčší, dvojnásobný nárast domácich hostí oproti roku 2019 dosiahli subjekty so sídlom v Žilinskom kraji.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Podnikatelia pribúdajú
4. 6. 2009
Stúpajúca miera nezamestnanosti vedie k tomu, že pribúdajú počty živnostníkov. Nárast malých podnikateľov zaevidoval už aj Slovenský živnostenský zväz.
V
niektorých odvetviach sa prejavuje až neprimeraným zvyšovaním konkurencie.
Prejavilo sa to napríklad na trhu taxislužieb, kde v dôsledku krízy pribudli
noví hráci, ktorí tým ostatným znižujú zákazky a tlačia na ceny.
Analytici očakávajú, že počas tohto roka sa miera
nezamestnansti zvýši asi na 12 %, v nasledujúcom roku bude stagnovať a
zamestnanosť začne opäť rásť až v roku 2011.
Účinnosť protikrízových opatrení
4. 6. 2009
Opatrenia prijaté vládou na prekonanie dosahov finančnej a hospodárskej krízy za prvý štvrťrok 2009 sa podľa správy rezortu hospodárstva prejavujú pozitívne a eliminujú negatívne dôsledky globálnej krízy na slovenské hospodárstvo.
Potvrdzujú to aj experti
jednotlivých štátov Európskej únie pri porovnaní vývoja hospodárstva krajín EÚ
a Vyšehradskej štvorky.
Medzi splnené protikrízové opatrenia napríklad
patrí skrátenie obdobia na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
zo 60 dní na 30 dní, rozšírenie zamestnaneckej prémie či zefektívnenie aktívnej
politiky trhu práce prijatím novely zákona o službách zamestnanosti.
Pozitívny posun v prospech odberateľov bol
zaznamenaný aj na trhu s energiami. Bol
dosiahnutý vďaka legislatívnym zmenám a lepšej regulácii. Pokračuje výstavba
nových energetických zdrojov s cieľom zvýšenia energetickej bezpečnosti a
plynulosti dodávok energie. Správa konštatuje, že opatrenia smerované do
oblasti energetiky splnili svoj účel a priaznivo sa podieľali na stabilizácii
situácie v tejto citlivej oblasti.
V kríze je možné budovať dobré meno spoločnosti
3. 6. 2009
Niektorým malým firmám kríza paradoxne pomohla. Aj pred krízovou fungovali, ako sa má v trhovom hospodárstve. Čo vyrobili, to si aj predali a z toho žijú ďalej.
Vďaka tomu nemuseli robiť zásadné rozhodnutia,
kresať platy či prepúšťať ľudí. Krízu dnes využívajú k tomu, aby sa venovali
svojej značke a dobrému menu spoločnosti. Majú čas zamerať sa na vývoj,
rozširovať portfólio produktov a zavádzať kvalitné novinky. Majú čas sprehľadniť
svoje produkty, presnejšie sa zamerivať na svojich spotrebiteľov, robiť
cielenejší marketing. Majú čas byť bližšie k ľuďom, vytvoriť si s nimi užšie
vzťahy, nesklamať. Aj v čase krízy je dôležité dbať na kvalitu vzťahov vo
firemných kolektívoch, udržiavať ju a zlepšovať.
Do podnikania je v tomto období potrebné
prinášať nové myšlienky a udávať smer, ktorým sa firmy chcú ďalej uberať.
Taktiež je treba sústavne monitorovať konkurenciu, hľadať nové nápady, prinášať
zmeny, nebáť sa pracovať s novými výzvami a opatrne narábať s financiami.
Manažment
spoločnosti v období krízy musí viac komunikovať s ľuďmi, hovoriť im
pravdu, podeliť sa so zamestnancami o nápady a plány do budúcnosti. Ľudia sa
potrebujú uistiť, že firma kráča ďalej, iba tak budú schopní naďalej podávať
dobré výkony.
Kríza priniesla ponaučenia aj zamestnancom.
Mnohí už zabúdali, že dobrá spoločnosť nie je iba o výške odmeňovania, ale aj o
istote, dôvere a dobrej pracovnej atmosfére.
Prepad slovenskej ekonomiky potvrdil Štatistický úrad
3. 6. 2009
Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku 2009 podľa spresnených údajov Štatistického úradu zaznamenala prepad o 5,6 %. Je to viac ako očakávaný odhad.
Analytici bánk hovoria, že toto číslo
potvrdzuje ich očakávania. Prudký prepad rastu ekonomiky pripisujú poklesu
zahraničného aj domáceho dopytu. Kríza poznačila aj ďalšie štáty únie, do
ktorých Slovensko vyváža väčšinu svojej produkcie. Na výsledku sa však
podpísali aj zastavené dodávky plynu z Ruska.
Hospodárstvo začiatkom roka stiahol najmä
zahraničný obchod. Vývoz klesol medziročne o necelú štvrtinu, dovoz sa prepadol
o 22,6 %. Investície sa znížili o 4,1 %. Klesla aj konečná spotreba domácností
(o 1,2 %). Naopak, mierny rast o 1,2
% vykázala konečná spotreba
verejnej správy.
Prognózu vývoja ekonomiky má Ministerstvo financií
aktualizovať tento mesiac.
Dáta za ekonomickú aktivitu za mesiace apríl a
máj ukážu, že bol prepad slovenskej ekonomiky naozaj dňom recesie. Miera inflácie by mala podľa
predpokladov štatistikov na konci roka
klesnúť na 2,2 %. Nezamestnanosť, ktorá
sa v závere vlaňajška znížila na dlhoročné minimum pod 9 %, má naopak vzrásť na
11,2 %.