Cestovné kancelárie hlásia oživenie turizmu
10. 6. 2024
V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. Služby slovenských cestovných kancelárií a cestovných agentúr v roku 2023 využilo vyše 1,1 milióna osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali 66-percentný nárast klientov a dorovnali sa tak hodnotám rokov pred pandémiou. V piatok o tom informoval Štatistický úrad. Po troch rokoch ovplyvnených pandémiou sa dostali cestovné kancelárie na čísla rekordného roku 2018, zmenila sa však štruktúra ich klientov.
"Pribudli najmä Slováci cestujúci do zahraničia, ubudlo cudzincov dovolenkujúcich na Slovensku. Bolo ich o 40 percent menej ako pred pandémiou. Pokračoval rast záujmu o exotickejšie destinácie," priblížil Štastistický úrad. V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. V nasledujúcom roku 2022 síce počet klientov prudko vzrástol, stále však dosahoval iba mierne nadpolovičné hodnoty najlepších rokov 2018 - 2019. Najväčší, trojštvrtinový podiel na organizovanom cestovnom ruchu tvorili dovolenky obyvateľov Slovenska v zahraničí. Za hranice Slovenska vycestovalo vlani organizovane 825-tisíc osôb. Medziročne počet zahraničných pobytov vzrástol o 78 percent a bol dokonca o pätinu vyšší aj v porovnaní s obdobím pred pandémiou.
Na zahraničnú dovolenku vycestovalo vlani prostredníctvom cestovnej kancelárie najviac obyvateľov Slovenska od roku 2000. Najčastejšie si vyberali destinácie Turecko, Grécko, Egypt a Tunisko," uviedla Veronika Töröková, riaditeľka odboru metodiky a syntézy podnikových štatistík Štatistického úradu. Egypt a Tunisko sa tak opäť vrátili na čelo rebríčka TOP 10 destinácií. Súčasne do týchto štyroch krajín smerovalo spolu viac ako 50 percent klientov cestovných kancelárií.
Z hľadiska dynamiky medziročného vývoja sa podľa Štatististického úradu naďalej zvyšoval záujem o exotickejšie destinácie, najmä Vietnam a Kubu, ale aj Tunisko, Kapverdy, Spojené arabské emiráty a Omán. Nárasty počtu klientov cestujúcich do týchto krajín boli niekoľkonásobné. Až 14-násobne vyšší záujem oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenal Vietnam, Kuba prilákala 11-násobne vyšší počet klientov. Nákup dovoleniek prostredníctvom cestovných kancelárii do tradičných letných destinácií ako Bulharsko, Chorvátsko a Taliansko síce tiež minulý rok rástol, ale zďaleka nedosiahol predkovidovú úroveň. Záujem o tieto destinácie bol v porovnaní s rokom 2019 len približne polovičný.
zrástol aj počet klientov, ktorí prostredníctvom cestovných kancelárii cestovali v rámci Slovenska. Domáci organizovaný cestovný ruch medziročne zvýšil počty klientov o štyri percentá, na 84-tisíc osôb. Ich počet dokonca prekonal hodnoty spred pandémie (r. 2019) o viac ako desať percent. Pričinili sa o to najmä cestovné kancelárie a agentúry so sídlom v Žilinskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Najväčší, dvojnásobný nárast domácich hostí oproti roku 2019 dosiahli subjekty so sídlom v Žilinskom kraji.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Inflácia spomaľuje, ale zdražovanie tu s nami bude oveľa dlhšie
19. 4. 2023
Aj keď tempo zdražovania mierne spomalilo, vyššie ceny budeme pociťovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Infláciu budú ťahať vyššie mzdy.
Rast cien tovarov a služieb v marci naznačil mierne spomalenie. Inflácia v treťom mesiaci dosiahla medziročné tempo 14,8 percenta. V porovnaní s februárom, keď dosiahla rekordnú úroveň 15,4 percenta, tak ide o pomalé zlepšenie.
Na oslavy je však ešte priskoro, pretože výraznejšie zdražovanie tu s nami zostane počas celého roka. Dôsledky inflácie pociťujú Slováci mimoriadne citlivo, keďže najväčší nárast cien sa odohráva v segmente potravín, ktoré tvoria najväčší podiel na celkových výdavkoch domácností.
B
Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S
U domácností sa prejavujú negatívne efekty inflácie, začnú obmedzovať spotrebu
12. 4. 2023
Do nasledujúcich mesiacov očakávame postupné klesanie spotreby domácností, a to najmä v niektorých druhoch maloobchodu, ale aj v službách," tvrdí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. V spotrebnom správaní domácností sa začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank v komentári k údajom o februárových tržbách maloobchodu, ktoré zverejnil Štatistický úrad.
"Mierne prekvapivým je zloženie poklesu, ktorý ťahá predovšetkým zvyčajne stabilnejší predaj potravín. Vysvetlením tohto relatívne netypického javu by mohla byť štruktúra inflácie, ktorú ťahajú nahor práve potraviny. To negatívne zasahuje najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú tak nútené upravovať aj spotrebu základných položiek spotrebného koša, akými potraviny bezpochyby sú. Nemusí sa pritom jednať len o priame zníženie spotreby, ale aj o preskupenie nákupov potravín smerom k lacnejším a zvyčajne menej kvalitným alternatívam," spresnil. Na rozdiel od maloobchodu, tržby v hoteloch a reštauráciách vo februári podľa analytika rástli. Ich nárast mal však prevažne len technický charakter a bol len prirodzenou korekciou extrémne slabého januára, ktorého čísla ovplyvnil rekordne teplý prelom rokov. Vyššie tržby vo februári zaznamenal aj predaj a oprava áut. Spotreba podľa Koršňáka aj v nasledujúcich mesiacoch bude narážať na svoje limity plynúce najmä z rekordne vysokej inflácie. "Po vyčerpaní finančných vankúšov nižšej strednej a nízkopríjmovej skupiny domácností a odznení vianočného efektu – vyššia motivácia siahať na úspory – očakávame ďalšie utlmovanie spotreby domácností na Slovensku," dodal Koršňák.
S
Minulý rok ukončili podnikanie tisícky firiem a živnostníkov
11. 4. 2023
Počas minulého roka ukončilo na Slovensku svoju činnosť spolu 5 684 firiem, z toho 5 448 spoločností s ručením obmedzeným a 236 akciových spoločností. Zároveň k rovnakému kroku pristúpilo aj 38 856 fyzických osôb – podnikateľov nezapísaných v obchodnom registri. Firmy a živnostníci stále zápasia s dosahmi pandémie. Vyplýva to z aktuálnej analýzy nadnárodnej poradensko-analytickej spoločnosti Dun & Bradstreet. "Najviac subjektov ukončilo podnikanie v apríli minulého roka.
Presnejšie to bolo 2 523 spoločností s ručením obmedzeným a 113 akciových spoločností," priblížila analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Pripomenula, že veľmi pravdepodobne bude počet zaniknutých kapitálových spoločností za rok 2022 ešte vyšší, pretože dáta o ukončení podnikania sa v oficiálnych štatistikách vykazujú s oneskorením. Najčastejšie zanikali spoločnosti v oblastiach nešpecializovaný veľkoobchod, a to v 393 prípadoch, ostatné poradenstvo v oblasti podnikania a riadenia, kde činnosť ukončilo 387 firiem a ostatné podporné činnosti pre podnikanie. V tejto oblasti skončilo podnikanie 294 spoločností. Počas roka 2022 zároveň ukončilo svoju činnosť aj 38 856 živnostníkov. Z toho najviac, a to 7 165, ich bolo v Prešovskom kraji, nasledoval Nitriansky kraj s 5 207 zrušenými živnosťami a Bratislavský kraj, v ktorom prestalo podnikať 4 944 živnostníkov. "Firmy a živnostníci už dlhšie zápasili s dosahmi pandémie nového koronavírusu na podnikanie a v priebehu minulého roku sa pridali aj dôsledky vojenského konfliktu na Ukrajine," uviedla Štěpánová.
S