Cestovné kancelárie hlásia oživenie turizmu
10. 6. 2024
V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. Služby slovenských cestovných kancelárií a cestovných agentúr v roku 2023 využilo vyše 1,1 milióna osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali 66-percentný nárast klientov a dorovnali sa tak hodnotám rokov pred pandémiou. V piatok o tom informoval Štatistický úrad. Po troch rokoch ovplyvnených pandémiou sa dostali cestovné kancelárie na čísla rekordného roku 2018, zmenila sa však štruktúra ich klientov.
"Pribudli najmä Slováci cestujúci do zahraničia, ubudlo cudzincov dovolenkujúcich na Slovensku. Bolo ich o 40 percent menej ako pred pandémiou. Pokračoval rast záujmu o exotickejšie destinácie," priblížil Štastistický úrad. V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. V nasledujúcom roku 2022 síce počet klientov prudko vzrástol, stále však dosahoval iba mierne nadpolovičné hodnoty najlepších rokov 2018 - 2019. Najväčší, trojštvrtinový podiel na organizovanom cestovnom ruchu tvorili dovolenky obyvateľov Slovenska v zahraničí. Za hranice Slovenska vycestovalo vlani organizovane 825-tisíc osôb. Medziročne počet zahraničných pobytov vzrástol o 78 percent a bol dokonca o pätinu vyšší aj v porovnaní s obdobím pred pandémiou.
Na zahraničnú dovolenku vycestovalo vlani prostredníctvom cestovnej kancelárie najviac obyvateľov Slovenska od roku 2000. Najčastejšie si vyberali destinácie Turecko, Grécko, Egypt a Tunisko," uviedla Veronika Töröková, riaditeľka odboru metodiky a syntézy podnikových štatistík Štatistického úradu. Egypt a Tunisko sa tak opäť vrátili na čelo rebríčka TOP 10 destinácií. Súčasne do týchto štyroch krajín smerovalo spolu viac ako 50 percent klientov cestovných kancelárií.
Z hľadiska dynamiky medziročného vývoja sa podľa Štatististického úradu naďalej zvyšoval záujem o exotickejšie destinácie, najmä Vietnam a Kubu, ale aj Tunisko, Kapverdy, Spojené arabské emiráty a Omán. Nárasty počtu klientov cestujúcich do týchto krajín boli niekoľkonásobné. Až 14-násobne vyšší záujem oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenal Vietnam, Kuba prilákala 11-násobne vyšší počet klientov. Nákup dovoleniek prostredníctvom cestovných kancelárii do tradičných letných destinácií ako Bulharsko, Chorvátsko a Taliansko síce tiež minulý rok rástol, ale zďaleka nedosiahol predkovidovú úroveň. Záujem o tieto destinácie bol v porovnaní s rokom 2019 len približne polovičný.
zrástol aj počet klientov, ktorí prostredníctvom cestovných kancelárii cestovali v rámci Slovenska. Domáci organizovaný cestovný ruch medziročne zvýšil počty klientov o štyri percentá, na 84-tisíc osôb. Ich počet dokonca prekonal hodnoty spred pandémie (r. 2019) o viac ako desať percent. Pričinili sa o to najmä cestovné kancelárie a agentúry so sídlom v Žilinskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Najväčší, dvojnásobný nárast domácich hostí oproti roku 2019 dosiahli subjekty so sídlom v Žilinskom kraji.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Audiovizuálne dielo po novom
25. 7. 2018
V nadväznosti na zmenu vzájomného pomeru vkladov koproducentov, ktorú priniesol revidovaný dohovor, dochádza v zákone o audiovízii k uprave definície pojmu slovenské audiovizuálne dielo.
Ustanovilo sa zjednodušenie vymedzenia slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je koprodukčným dielom, odkazom na splnenie podmienok oficiálnej koprodukcie za súčasného predpokladu, že aspoň jeden koproducent tohto diela má vzťah so Slovenskou republikou formou trvalého pobytu, miesta podnikania alebo sídla. Medzi činnosti Slovenského filmového ústavu sa dopĺňa možnosť zriadenia múzea slovenskej kinematografie. Túto činnosť možno označiť ako doplnkovú činnosť k poslaniu a aktivitám národného filmového archívu. Zároveň táto nová činnosť predstavuje akcent na komplexnosť získavania, záchrany, obnovy a následného sprístupňovania kultúrneho dedičstva v oblasti audiovízie.
Fond na podporu umenia – nový vymedzenie činností
24. 7. 2018
Novelou zákona dochádza k spresneniu vymedzenia činností Fondu na podporu umenia tak, aby bolo zrejmé, že určité činnosti tohto fondu predstavujú realizáciu ich podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory.
Ide predovšetkým o uskutočňovanie prezentačných a propagačných aktivít, vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti či sprostredkovateľskej činnosti. V novele zákona sa precizujú aj niektoré ustanovenia týkajúce sa procesu poskytovania podpory týmito fondmi a tiež možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi finančných prostriedkov na rozhodcovskom súde. Upravujú sa aj podmienky spracúvania osobných údajov Audiovizuálnym fondom.
Dochádza tiež k rozšíreniu činnosti Fondu na podporu umenia o spoluprácu s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, poskytovanie vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti, o propagáciu a o poskytovanie informácií z oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu. Fond na podporu umenia je najväčším poskytovateľom verejných zdrojov na Slovensku na podporu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, preto je nevyhnutné, aby odborne spracovával informácie o podpore, jej efektivite a opodstatnenosti a rovnako skúmal možnosti jej ďalšieho rozšírenia, či modifikácie z hľadiska strategických cieľov rozvoja umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku, na čo vie využiť údaje o značnej časti slovenského umenia, kultúry a kreatívnom priemysle, ktoré má k dispozícii.
Audiovizuálny fond
23. 7. 2018
Novela zákona upravuje viaceré oblasti týkajúce sa činnosti Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Novela zákona reaguje na aplikačné problémy, ktoré so sebou priniesla praktická činnosť podporných fondov. V zákonoch upravujúcich činnosť jednotlivých podporných fondov sa zaviedla úprava ustanovenia o ich financovaní a hospodárení. Ako samostatné príjmy podporných fondov sa uvádzajú niektoré príjmy, ktoré boli doteraz zahrnuté pod tzv. iné príjmy. Zároveň sa spresňuje vymedzenie jednotlivých príjmov fondov z hľadiska ich použitia na podpornú činnosť, resp. na vlastnú prevádzku. Podporné fondy rozpočtujú svoje finančné prostriedky najmenej na tri rozpočtové roky, pričom príslušný kalendárny rok je rozpočtovým rokom fondu. Ak fond v príslušnom rozpočtovom roku nepoužije všetky rozpočtované finančné prostriedky, môže nevyčerpaný zostatok finančných prostriedkov použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
Mení sa zákon o azyle
23. 7. 2018
V Slovenskej republike sa završuje druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
Novela zákona v súvislosti s transpozíciou ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona o azyle a vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe:
- ustanovuje 6 mesačnú lehotu na rozhodnutie v konaní o azyle a upravuje podmienky jej predĺženia,
- zavádza možnosť prerušenia konania o udelenie azylu, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa nemožno očakávať rozhodnutie v riadnych lehotách,
- upravuje maximálnu možnú lehotu v trvaní 21 mesiacov na rozhodnutie v konaní o azyle, ak došlo k prerušeniu konania v súvislosti s neistou situáciou v krajine pôvodu žiadateľa,
- rozširuje dôvody zániku azylu, ak azylant nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí azylantovi azyl z dôvodu prenasledovania,
- ustanovuje nový dôvod na odňatie azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- rozširuje dôvody zániku doplnkovej ochrany, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, a tiež ak mu iný členský štát Európskej únie udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia,
- ustanovuje nový dôvod na zrušenie doplnkovej ochrany, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- v súvislosti s definíciou žiadateľa upresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli tieto viazané na trvanie statusu (postavenia) žiadateľa, a nie na trvanie, resp. skončenie konania o azyle,
- ustanovuje oprávnenie žiadateľa zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa § 23 ods. 6, atď.