Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.

Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.

Na ťažké a zložité problémy sa vždy nájde jednoduchá, ľahko pochopiteľná ale nesprávne odpoveď.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.

Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.