Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Jeden iniciatívny blbec je horší ako teroristické komando!

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.

Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.

Z klamstva sa nemôže stať pravda.

Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.