Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)
Hlúposti sa medze nekladú
Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy v parlamente
Binárny zákon: Poslanci majú radi jednoduchosť – si za, alebo proti?
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
(Murphyho zákony v bájkach)