Ceny tepla stúpnu priemerne o 112 percent
6. 1. 2023
Pre odberateľov v bytových objektoch sa na základe mimoriadnych opatrení vlády skutočne uplatňované ceny za dodávku tepla zvýšia maximálne o 20 eur za megawatthodinu.
Maximálne regulované ceny tepla pre všetkých odberateľov v systémoch centrálneho zásobovania teplom vzrastú tento rok v priemere o 112 percent. Dôvodom je nárast trhových cien elektriny a palív potrebných na výrobu tepla. Pre odberateľov v bytových objektoch sa na základe mimoriadnych opatrení vlády skutočne uplatňované ceny za dodávku tepla zvýšia maximálne o 20 eur za megawatthodinu. Informoval o tom vo štvrtok hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz.
Priblížil, že počas posledných troch mesiacov úrad dostal 333 cenových návrhov teplárenských spoločností, ktoré požiadali o schválenie ceny pre rok 2023. Úrad do konca roka 2022 vydal 248 rozhodnutí o cenách tepla v systémoch CZT na rok 2023, s asi 73-percentným podielom celkovej dodávky tepla v systémoch CZT v SR. Zvyšných 85 cenových konaní na rok 2023 bude ukončených po splnení príslušných legislatívnych náležitostí.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemocnice sa nedohodli s VšZP na navýšení finančných zdrojov
15. 3. 2019
Nemocnice hrozia vypovedaním zmlúv. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) sa v stredu nedohodla so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) na navýšení finančných zdrojov pre nemocnice. Nemocnice združené v asociácii potrebujú navýšenie na pokrytie dopadu sociálneho balíčka od 1. mája 2019 a pokrytie nárokov v prípade príspevkov na rekreáciu zamestnancom v roku 2019.
Ako ďalej informovala ANS vo vyhlásení, VšZP na rokovaní deklarovala, že nedisponuje finančnými prostriedkami na uvedené navýšenie. "V prípade, že nedôjde ku dohode o navýšení do konca apríla 2019, ANS odporučí svojim členom vypovedať zmluvy so VšZP," informovala asociácia. Dodala, že v tejto súvislosti požiadala ministerstvo zdravotníctva o zabezpečenie dofinancovania rezortu zdravotníctva na rok 2019 na pokrytie zákonných nárokov zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, aby sa zabránilo ohrozeniu sociálneho zmieru v zdravotníctve.
ANS je dobrovoľným, zamestnávateľským, záujmovým, nepolitickým a nezávislým združením združujúcim 75 malých a stredných nemocníc a iných zdravotníckych zariadení. Zdravotnícke zariadenia združené v ANS zamestnávajú cca 26 000 zamestnancov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Ministerstvo školstva žiada rezort financií o peniaze na rekreačné poukazy
15. 3. 2019
Pripravujú usmernenie, v ktorom školám podrobne vysvetlia postup. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) oslovilo ministerstvo financií so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov na rekreačné poukazy. TASR to potvrdil odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva. "Rezort školstva pripravuje aj usmernenie, v ktorom školám podrobne vysvetlí postup na získanie príspevku na rekreačné poukazy," poznamenalo ministerstvo školstva.
Zároveň pripomenulo, že zabezpečenie finančných prostriedkov na rekreačné poukazy pre zamestnancov škôl je v kompetencii ich zriaďovateľov, teda miest, obcí alebo vyšších územných celkov. "V prípade, ak zriaďovatelia majú dostatočné zdroje na tento účel, rekreačné poukazy pre školy môžu financovať sami," poznamenal rezort školstva. Ministerstvo školstva zároveň pripomenulo, že nie je zamestnávateľom ani zriaďovateľom škôl. Podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Branislava Gröhlinga (SaS) by malo poukazy preplatiť ministerstvo školstva. Poznamenal, že rekreačné poukazy prinášajú okrem firiem problémy aj školám. "Ide asi o 12 percent škôl s právnou subjektivitou, konkrétne 175 základných a 53 stredných škôl," povedal Gröhling. "Školy nemajú peniaze navyše a nemajú z čoho poukazy zaplatiť, čím by však porušili zákon. Preto napríklad budú musieť zobrať učiteľom odmeny," poznamenal Gröhling. Zároveň vyzval ministerstvo školstva, aby školám, ktorých sa to týka, rekreačné poukazy preplatilo. "Nie je možné, aby na nepremyslené návrhy doplácali riaditelia a školy," uzavrel poslanec NR SR.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Prišlo k nám rekordne veľa britských firiem
13. 3. 2019
Firma z Bristolu Freestyleextreme Trading prepustila všetkých svojich zamestnancov, rozlúčila sa s Veľkou Britániou a zamierila si to rovno na Slovensko. „Máme podpísanú nájomnú zmluvu a hľadáme nových zamestnancov, je mi ľúto, že sme sa museli rozlúčiť s ľuďmi, ktorých poznáme tak dlho,“ napísal pre euronews jej výkonný riaditeľ Shaun Loughlin. Spoločnosť, ktorá vyrába pomôcky pre nadšencov adrenalínových športov, nie je jediná. Do kontinentálnej Európy sa chce po brexite presťahovať až tretina britských firiem.
Vyťaží z toho aj Slovensko. Už teraz u nás podniká najviac britských firiem v slovenskej histórii, ukazuje najnovšia analýza spoločnosti Bisnode. Tá vypočítala, že k marcu tohto roka pôsobilo na Slovensku zhruba 1 470 britských firiem. Na porovnanie: v roku 2015 ich u nás bolo 990.
Slovensko odmietlo 105 miliónov od USA, rezort ukončil rokovania
13. 3. 2019
Slovenské ministerstvo obrany ukončilo rokovania s USA o možnej 105-miliónovej investícii do slovenských vojenských letísk. Informovala o tom RTVS. Stalo sa to po tom, ako šéf koaličnej SNS Andrej Danko v TA3 uviedol, že národniari v prípade prijatí peňazí od Američanov odídu z koalície.
“Ponuka Spojených štátov amerických zasahuje do majetkových práv a suverenity Slovenskej republiky,” uviedlo ministerstvo obrany. Slovenská národná strana odíde z vlády, ak bude prijatá finančná ponuka USA na rekonštrukciu vojenských letísk na Slovensku, vyhlásil cez víkend v diskusnej relácii televízie TA3 V politike predseda NR SR a líder SNS Andrej Danko. Avizoval, že ak budú rokovania o ponuke pokračovať, budú národniari iniciovať uznesenie NR SR. To má viesť k zastaveniu rokovaní rovnako ako v prípade globálneho paktu o migrácii. Postoj strany je podľa jeho slov principiálny. “Slovensko má dosť svojich peňazí, nikdy žiadne iné vojská okrem cvičení na území SR byť nemôžu,” zdôraznil Danko, podľa ktorého si musí Slovensko platiť obranyschopnosť z vlastných zdrojov. Zároveň uviedol, že nikto nespochybňuje prozápadnú orientáciu Slovenska. Most-Híd v reakcii uviedol, že nerozumie radikálnemu obratu postoja strany SNS k financovaniu ozbrojených síl. Stanovisko poskytla hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. Spojenecké investície do infraštruktúry ozbrojených síl by podľa strany mali byť vo všeobecnosti vnímané pozitívne. “Predstavitelia SNS vrátane ministra obrany v diskusiách o nevyhovujúcom stave našej armády doteraz argumentovali tým, že ozbrojené sily sú podfinancované. Preto nerozumieme radikálnemu obratu stanoviska SNS, ktorým naznačuje, že finančných prostriedkov je zrazu dosť,” uvádza sa v stanovisku. Výsledky rokovaní, ktoré s americkou stranou vedie ministerstvo zahraničných vecí, musia byť podľa Mosta-Híd v súlade so záujmami SR a jej právnym poriadkom.