Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.

Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo tvojím úmyslom.

Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.

Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Peklo, to sú ostatní ľudia.

Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!

Ak ste na dne, nevyskakujte, ale radšej sa dobre držte, aby ste sa cezeň nepreborili.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.