Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Život s Murphyho zákonmi
Kto chce v živote prežiť, musí byť trochu cvok.
Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.
Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Všetko má svoj koniec
Život je najrozšírenejšia a najchytľavejšia pohlavná choroba, ktorá sa v sto percentách prípadov končí smrťou.
Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.
Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphy o láske
sť kvôli láske na kraj sveta vám ešte nezaručí, že tam budete mať od nej pokoj.
Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.
Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Deti naše poklady
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)