Ceny elektriny klesli minulý týždeň približne o tri percentá, zlacnel aj plyn
27. 8. 2024
Začiatkom júla sa elektrická energia obchodovala za 97,24 eura za megawatthodinu. Cena plynu sa po náraste nad 40 eur za megawatthodinu vrátila a v piatok sa plyn obchodoval za 36,863 eur za megawatthodinu.
Cena elektriny pre Slovensko s dodaním v budúcom roku klesla v minulom týždni na pražskej burze PXE o tri percentá, no stále sa drží nad hranicou sto eur za megawatthodinu. Ešte výraznejšie, a to o sedem percent, sa znížila na holandskom virtuálnom uzli TTF cena zemného plynu s dodaním v najbližšom mesiaci.
Elektrina sa v piatok (23. 8.) predávala za 103,94 eura za megawatthodinu a aj keď ide o pomerne výrazný medzitýždňový pokles, ešte začiatkom mesiaca bola jej cena iba tesne nad sto eurami za megawatthodinu. Začiatkom júla sa elektrická energia obchodovala za 97,24 eura za megawatthodinu.
Cena plynu sa po predchádzajúcom náraste nad 40 eur za megawatthodinu vrátila pod túto hranicu a v piatok sa plyn obchodoval za 36,863 eur za megawatthodinu. V predchádzajúcom týždni to bolo 39,644 eura za megawatthodinu. Oproti začiatku augusta, keď sa plyn predával za 35,868 eura za megawatthodinu, je stále drahší o 2,7 percenta.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
FNM schválil predaj podielu v Českých aerolíniách
12. 6. 2009
Fond národného majetku SR schválil predaj 0,24-percentného podielu spoločnosti České aerolínie, a.s.
V súčasnosi FNM
rokuje o zmluve o prevode akcií s Ministerstvom financií ČR, ktoré o kúpu akcií
vo verejnej súťaži prejavilo záujem ako jediné. Fond vypísal verejnú súťaž a najvyššiu ponuku stanovil ako kúpnu
cenu za akciu pre ostatných akcionárov.
V súčasnosti sa štátne České aerolínie
nachádzajú v procese privatizácie.
Cena ropy stúpa ďalej
11. 6. 2009
Prekročila úroveň 72 USD (51,06 €) za barel. Pokles zásob ropy a ropných produktov v USA signalizuje, že dopyt po rope už možno dosiahol svoje dno.
Cena ropy od minulého piatka (5. 6.) vyskočila
viac ako o 5 % a v porovnaní s tohtoročným minimom sa viac ako zdvojnásobila.
Investori dúfajú, že zotavenie ekonomiky a s ním aj oživenie dopytu po rope nie
je ďaleko.
Dnes o 6.47 SELČ sa bPrečítajte si aj:
arel (159 litrov) ľahkej americkej ropy s júlovým kontraktom 6.47 na
ázijskom trhu predával za 72,09 USD. To je o 76 centov viac ako v stredu (10.
6.) na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze. Počas stredy kontrakt
posilnil o 1,32 USD a uzavrel na 71,33 USD za barel. Ropa Brent dnes ráno
zdražela o 63 centov na 71,43 USD za barel.
Vo svojom postupe smerom nahor a nad úroveň 75 USD za barel cena ropy
pokračuje. Prognóza, že priemerná cena ropy v roku 2010 bude okolo 85 USD za
barel, sa zrejme splní. Analytici Barclays Capital si myslia, že existuje
riziko ďalšieho rastu cien v najbližších kvartáloch.
Zahraničný obchod má rekordný prebytok
11. 6. 2009
V apríli skončil zahraničný obchod Slovenska v prebytku 372,4 milióna eur (11,22 miliardy Sk). Ide o najlepší výsledok od roku 2006, odkedy sú k dispozícii údaje podľa novej metodiky.
Číslo je výrazne lepšie než boli odhady analytikov, ktorí vo štvrtom mesiaci
očakávali schodok. Prepadol sa objem dovozu, výraznejšie klesol aj vývoz.
Obchodná bilancia sa oproti aprílu 2008
zlepšila o 606,4 milióna eur (18,27 miliardy Sk). Súčasne
štatistici zrevidovali marcový prebytok
na 104,9 milióna eur (3,16 miliardy Sk) z pôvodných 81,9 milióna eur (2,47 miliardy
Sk).
Medziročne export vo štvrtom mesiaci
klesol o 24,3 percenta na 3,39 miliardy eur (102,1 miliardy Sk), dovoz
sa prepadol o 35,9 percenta na 3,02 miliardy eur (91 miliárd Sk). Ďalšie
podrobnosti aprílovej obchodnej bilancie štatistici zverejnia o mesiac.
Štát si otvára dvere do bánk
10. 6. 2009
Dnes vláda prerokuje návrh zákona o stabilizačnej pomoci pre banky. Navrhuje dokonca zaoberať sa ním ďalej v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda zároveň tvrdí, že ide len o prevenciu. Na tom, že naše banky sú zdravé, sa zhodujú všetci zainteresovaní.
Podľa ekonómov je platenie strát finančných inštitúcií inančných inštitúcií z
vreciek daňových poplatníkov
principiálne nesprávne a nespravodlivé.
O svoje peniaze sa klienti v
bankách nemusia báť. Sú stopercentne garantované cez Fond ochrany vkladov.
V prípade, že sa banka dostane do problémov,
jej ťažkosti by sa z finančného sektora mohli preniesť aj do reálnej ekonomiky
alebo ohroziť celý finančný systém u nás. Preto chce mať rezort financií
možnosť získať v banke podiel a zabrániť tak ďalším škodám. Z pohľadu bánk je
tento zákon nepotrebný, z pohľadu vlády ide o reakciu na to, že podobné
opatrenia prijali aj európske krajiny.
Ekonómovia sa zhodli, že naše banky sú zdravé.
Jediný spôsob, ako by sa k nám mohla finančná nákaza dostať, by bol ten, že sa
do problémov dostane materská banka a bude chcieť prežiť na úkor svojej
slovenskej dcéry.
Pomoc štátu by banky museli vrátiť aj s
úrokmi.
Štát podľa zákona bude môcť banke pomôcť tak, že vloží peniaze zo
štátnych finančných aktív do jej základného imania alebo poskytne osobitné
záruky za jej záväzky. Môžu nimi byť dlhopisy, ktoré vydá banka so splatnosťou
do troch rokov, alebo krátkodobé úvery so splatnosťou do roka, ktoré banka
získa. O pomoc musí požiadať banka, schvaľovať ju bude vláda. Zatiaľ nie je
vyčlenený balík na prípadnú pomoc bankám. Získať ho určite nebude
jednoduché. Štátne finančné aktíva sú
dnes napnuté pre krízové pôžičky
štátnym podnikom, úver pre menový fond a spätný nákup akcií Transpetrolu.
Pomoc štátu banky budú môcť použiť len na ďalšie
poskytovanie úverov alebo na stabilizáciu svojej finančnej situácie. Na určitý
čas pred čerpaním pomoci, počas nej alebo po čerpaní pomoci budú musieť znížiť
platy a zmraziť odmeny členom svojho manažmentu a nebudú môcť vyplácať
dividendy. Počas čerpania pomoci bude môcť byť
členom štatutárneho alebo dozorného orgánu aj zástupca rezortu financií,
ak to bude chcieť. Pomoc banka bude vracať tak, že spätne odkúpi štátny podiel
alebo spätne zníži základné imanie banky a vyplatí štát ako akcionára.
Spôsob, ako prestane byť spoluakcionárom banky, štát
definuje hneď na začiatku v zmluve.