Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
(Myšlienky bez cla)
O podnikaní a vede - VII. večer
Nezožieraj sa tým, čo si o tebe myslia iní. Spútava ich vlastné zožieranie, čo si o nich myslíš.
Tajomstvom pružnosti je nerozhodnosť.
Ak veľa administruje konkurent, znamená to zisk, ak veľa administrujeme my, znamená to stratu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony života
To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.
Obísť problém sa nedá bez toho, aby ste nezakopli. Zakopnete vždy v okamihu, keď to najmenej očakávate.
Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).
(Murphyho zákonník)
Odvaha tárať
Za čo ťa jedni povýšia, za to ti iní vykrútia krk.
Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.
Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.
(Murphyho Zbierka zákonov)