Murphy radí
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)
Typy ľudí - VI. večer
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Prečo máme radi informáciu?
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Hlúposti sa medze nekladú
Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
(Murphyho zákony v bájkach)
Nevytesané pravdy - I. večer
Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)