Murphy radí
Márnivosť môže byť nebezpečná
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
(Murphyho zákony v bájkach)
Parkinsonove zákony - V. večer
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Keď už nevieš čo robíš, rob to aspoň precízne.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho vynálezy
Nehorľavé zápalky sú ideálne najmä pre rodiny s malými deťmi a hasičov.
Ak sa niekto dusí kockou ľadu, najľahšie mu pomôžete tak, že mu do hrdla nalejete vriacu vodu – ľad sa roztopí takmer okamžite.
Nepotopiteľná kotva je neoceniteľná v prípade, keď s už loď potápa. Ostane z nej aspoň niečo, čo sa dá speňažiť v zberných surovinách.
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
(Zrnká úsmevu)