Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Život treba žiť
Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákonník
Keď veci dospejú od desiatich k piatim, cyklus sa začne opakovať.
Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.
Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.
(Murphyho zrnká II)
Murphyho múdre pravdy
História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.
Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.
(Murphyho Zbierka zákonov)