Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Človek v podnikaní je natoľko zamestnaný urgentnými vecami, že vôbec nemá čas na veci dôležité.

Ešte nikdy v histórii ľudstva nebolo dosť teplých miestočiek pre všetkých dôležitých ľudí.

Hriešnika možno priviesť k viere, ale hlupák zostane hlupákom navždy.

Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.

Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.

Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.

Nič netrvá večne. Ale to neznamená, že sa to nemôže opakovať. Preto nevyskakujte a neujúkajte od radosti, že sa niečo skončilo. Mohla by vám chýbať para práve vtedy, keď to vypukne nanovo.