Cena elektriny by sa nemala v budúcom roku výrazne meniť, rozhodla vláda
15. 9. 2023
Cieľom návrhu je zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny na odberateľov z domácností. Ministerstvo hospodárstva pripravilo návrh opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny na Slovensku v roku 2024. Cieľom návrhu, ktorý schválila vláda, je zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny na odberateľov z domácností. Cena elektriny by sa tak v budúcom roku nemala výraznejšie meniť.
Trhové ceny energií sú v roku 2023 podľa rezortu hospodárstva naďalej extrémne vysoké a volatilné, čo je spôsobené vplyvom viacerých geopolitických faktorov. "Vzhľadom na to, že trhová cena elektriny v roku 2023 vstupuje do vzorca na výpočet jej ceny pre zraniteľných odberateľov na rok 2024, očakáva sa, že bez prijatia vhodných opatrení by boli títo odberatelia zasiahnutí nárastom cien elektriny," uviedlo ministerstvo hospodárstva v predkladacom návrhu.
Vláda by mala podľa materiálu vziať na vedomie prebiehajúce rokovania o zmluve medzi štátnymi orgánmi Slovenska a spoločnosťou Slovenské elektrárne. "Zmluvou by sa mala zabezpečiť výroba a dodávka elektriny v objeme 5,79 terawatthodiny zvýšenom o ďalších 0,03 terawatthodiny za každý kalendárny mesiac roka 2024 nasledujúci po mesiaci, v ktorom dôjde k spusteniu do prevádzky jadrového zdroja EMO3, za cenu 61,2077 eura za megawatthodinu na rok 2024," uviedol rezort hospodárstva.
Minister hospodárstva Peter Dovhun by podľa návrhu mal do 15. septembra uložiť výrobcom elektriny v zariadeniach na výrobu elektriny z jadrového paliva povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a určiť podmienky, za ktorých budú tieto povinnosti plnené. "Materiál a nariadenie, ktoré súvisí so všeobecným hospodárskym záujmom, je konkrétnym krokom, aby sme dostáli svojho slova, to znamená, aby sme zabezpečili silovú časť elektriny a jej cenu na budúci rok v tej výške 61,20 eura," povedal Dovhun po rokovaní vlády. Aká by mala byť konkrétna cena elektriny pre regulovaných odberateľov v budúcom roku však nespresnil s tým, že okrem ceny silovej elektriny do výpočtu koncovej ceny vstupujú aj ďalšie poplatky, ktorých výška zatiaľ nie je stanovená.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmeny zákona proti byrokracii
26. 7. 2021
Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.
Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.
Novela zákona bola vypracovaná ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Po novom sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:
•kópia rodného listu,
•kópia sobášneho listu,
•kópia úmrtného listu,
•potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,
•potvrdenie o pobyte,
•potvrdenie o pridelení IČO,
•výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,
•potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,
•výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,
•výpis z registra sociálnych podnikov,
•potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
•vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,
•výpis z registra / zoznamu advokátov,
•výpis z centrálneho registra exekúcií,
•potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,
•doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,
•údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,
•potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,
•údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,
•potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
K
Opatrenia vo finančnej oblasti
26. 7. 2021
Cieľom novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je finančná pomoc na zabezpečenie likvidity cestovných kancelárií.
V marci 2020 ochromila trh cestovného ruchu, a teda aj trh cestovných kancelárií, pandémia koronavírusu. Cestovné kancelárie do 11. 3. 2020 štandardne ponúkali produkty v rámci svojich podnikateľských aktivít, pričom od klientov pri uzatváraní zmluvy inkasovali zálohy. Klienti v danom období reagovali na ponuky zliav, ktoré im umožňovali čerpať rôzne benefity ponúkané dodávateľmi jednotlivých služieb. Podmienkou uplatnenia zliav bolo uhradenie zálohy. Aby mohli cestovné kancelárie zľavy poskytnúť, museli ich získať od dodávateľov služieb, obvykle od zahraničných partnerov alebo priamo od zahraničných hotelov. Cestovné kancelárie si splnili svoju zmluvnú povinnosť a tak, aby mohla byť zľava zrealizovaná, cestovné kancelárie poslali zálohy svojich klientov na účty zahraničným partnerom a hotelom. Celosvetová pandémia však obvyklý tok peňazí zastavila a cestovné kancelárie nedokážu klientom vrátiť zálohy na nezrealizované, resp. stornované zájazdy.
Nakoľko pandémia tohto vírusu spôsobila a ešte stále spôsobuje rozsiahle negatívne dopady na európsku aj domácu ekonomiku, je nevyhnutné ďalej prijímať opatrenia na zmiernenie týchto dopadov na hospodárstvo SR a na podnikateľské prostredie. Novela zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch priniesla čiastočné riešenie vo forme ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátením zálohových platieb vo forme vystavených oznámení o náhradnom zájazde v zmysle § 33a zákona. Dohodnúť sa s klientom na náhradnom zájazde sú však cestovné kancelárie povinné do 31. 8. 2021. Ak k takejto dohode v stanovenom termíne nedôjde, do nasledujúcich 14 dní sú cestovné kancelárie povinné vrátiť klientom plné zálohy. Celkový objem takýchto záloh predstavuje cca 60 mil. eur.
Novela zákona preto rieši nové opatrenie finančnej pomoci pre cestovné kancelárie formou poskytnutia návratných finančných výpomocí, ktoré im umožnia preklenúť časové obdobie aktuálneho nedostatku likvidity potrebnej na vrátenie záloh klientom za stornované zájazdy, resp. na zaplatenie nových záloh na novozazmluvnené hotely v iných destináciách ako boli pôvodne zazmluvnené, ak sa s klientmi dohodnú na náhradných zájazdoch do iných destinácií. Do uplynutia konečnej doby splatnosti návratných finančných výpomocí sa cestovným kanceláriám podarí vysporiadať doterajšie zálohy so zahraničnými hotelmi, a to buď ich využitím v budúcom (náhradnom) ubytovacom termíne, alebo ich vrátením cestovnej kancelárií, ak sa so zahraničným hotelom nedohodne ubytovanie v náhradnom termíne. Na základe toho bude možné tieto návratné finančné výpomoci postupne, ale aj parciálne cez predčasné splátky reálne splácať.
Je potrebné zdôrazniť, že návrh opatrenia nerieši problematiku prevádzkových nákladov cestovných kancelárií, ale zabezpečuje likviditu cestovných kancelárií pre potreby vrátenia záloh spotrebiteľom, ak pre nich nebudú zrealizované náhradné zájazdy. Cestovné kancelárie pomocou návratnej finančnej výpomoci vyplatia klientom všetky nevyčerpané zálohy za rok 2020 a návratnú finančnú výpomoc budú splácať postupným využitím kapacít v zahraničí, kde sú zrealizované predplatby z roku 2020.
K
Nášmu priemyslu sa darí
19. 7. 2021
Slovenskému priemyslu sa tento rok darí, sektor v máji štvrtý mesiac po sebe zaznamenal výrazný medziročný rast objednávok, a to o takmer polovicu. Informoval o tom dnes štatistický úrad. Slovensko sa v Európskej únii radí k najviac priemyselným krajinám.
Hodnota nových objednávok v priemysle stúpla v máji o 46,1 percenta oproti rovnakému obdobiu vlaňajška, kedy hospodárstvo krajiny negatívne poznačili dopady prvej vlny koronavírusovej infekcie. V porovnaní s aprílom objednávky mierne klesli.
Viac objednávok hlásil aj sektor výroby automobilov, ktorý je hlavným motorom ekonomiky krajiny. Slovensko si napriek vlaňajšiemu poklesu produkcie áut udržalo pozíciu najväčšieho výrobcu vozidiel v prepočte na obyvateľa.
Tento rok prevádzku tovární automobiliek poznamenal nedostatok čipov. Kvôli nemu väčšina závodov opakovane odstavovala výrobné linky.
Slovensko tento rok očakáva návrat k hospodárskemu rastu. Vlani ekonomika krajiny kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 klesla prvýkrát od roku 2009, a to o 4,8 percenta.
V
Tento rok sa na mýte vybralo už viac ako 113 miliónov eur
19. 7. 2021
Na mýte sa v júni tohto roka vybralo 20,81 milióna eur. Za prvých šesť mesiacov roku 2021 výber dosiahol sumu 113,97 milióna eur, čo je v porovnaní s vlaňajškom viac o 13,8 percenta. Oproti roku 2019 ide o 3,6-percentný nárast. Informoval o tom manažér pre komunikačnú stratégiu a PR mýtnej firmy SkyToll Anton Bódis.
Za využívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest sa v júni vybralo 14,17 milióna eur. Na vymedzených úsekoch ciest prvej triedy júnový výber predstavoval 6,64 milióna eur.
Za celý prvý polrok dosiahol výber mýta na diaľniciach a rýchlostných cestách 77,71 milióna eur, na cestách prvej triedy sa vybralo 36,23 milióna eur.
"Z celkovej sumy júnového výberu mýta zaplatili prevádzkovatelia vozidiel zo zahraničia 47,2 percenta. Za pol roka sa na vybranom mýte podieľali zahraniční prevádzkovatelia 47,9 percenta," priblížil Bódis. Dňom s najvyšším denným výberom v sledovanom mesiaci bol 14. jún so sumou 936 563 eur.
V elektronickom mýtnom systéme bolo zároveň k 30. júnu tohto roka zaregistrovaných 283 325 palubných jednotiek. Oproti máju ich počet vzrástol o 1912 kusov. Z celkového počtu využívali 74,8 percenta vozidlá zo zahraničia.
V