Cena elektriny by sa nemala v budúcom roku výrazne meniť, rozhodla vláda
15. 9. 2023
Cieľom návrhu je zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny na odberateľov z domácností. Ministerstvo hospodárstva pripravilo návrh opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny na Slovensku v roku 2024. Cieľom návrhu, ktorý schválila vláda, je zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny na odberateľov z domácností. Cena elektriny by sa tak v budúcom roku nemala výraznejšie meniť.
Trhové ceny energií sú v roku 2023 podľa rezortu hospodárstva naďalej extrémne vysoké a volatilné, čo je spôsobené vplyvom viacerých geopolitických faktorov. "Vzhľadom na to, že trhová cena elektriny v roku 2023 vstupuje do vzorca na výpočet jej ceny pre zraniteľných odberateľov na rok 2024, očakáva sa, že bez prijatia vhodných opatrení by boli títo odberatelia zasiahnutí nárastom cien elektriny," uviedlo ministerstvo hospodárstva v predkladacom návrhu.
Vláda by mala podľa materiálu vziať na vedomie prebiehajúce rokovania o zmluve medzi štátnymi orgánmi Slovenska a spoločnosťou Slovenské elektrárne. "Zmluvou by sa mala zabezpečiť výroba a dodávka elektriny v objeme 5,79 terawatthodiny zvýšenom o ďalších 0,03 terawatthodiny za každý kalendárny mesiac roka 2024 nasledujúci po mesiaci, v ktorom dôjde k spusteniu do prevádzky jadrového zdroja EMO3, za cenu 61,2077 eura za megawatthodinu na rok 2024," uviedol rezort hospodárstva.
Minister hospodárstva Peter Dovhun by podľa návrhu mal do 15. septembra uložiť výrobcom elektriny v zariadeniach na výrobu elektriny z jadrového paliva povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme a určiť podmienky, za ktorých budú tieto povinnosti plnené. "Materiál a nariadenie, ktoré súvisí so všeobecným hospodárskym záujmom, je konkrétnym krokom, aby sme dostáli svojho slova, to znamená, aby sme zabezpečili silovú časť elektriny a jej cenu na budúci rok v tej výške 61,20 eura," povedal Dovhun po rokovaní vlády. Aká by mala byť konkrétna cena elektriny pre regulovaných odberateľov v budúcom roku však nespresnil s tým, že okrem ceny silovej elektriny do výpočtu koncovej ceny vstupujú aj ďalšie poplatky, ktorých výška zatiaľ nie je stanovená.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Sprísnenie kritérií bánk pre poskytovanie hypoúverov zlepšilo disciplínu platiteľov
23. 6. 2009
Banky poskytovania hypoúverov neutlmili, sú len opatrné, keď sprísnili svoje kritériá pri posudzovaní týchto úverov.
V prípade, že sú klienti ochotní podieľať sa na financovaní nehnuteľností aj vlastnými zdrojmi, budú ochotné vrátiť sa späť aj k 100-pecentným hypotékam.
Vyššiu obozretnosť bánk spôsobil nárast počtu klientov
s problematickou platobnou disciplínou, od ktorých možno očakávať nesplácanie úverov, exekúcie a dražby.
Obozretnosť vzbudzuje aj obava, že ľudia sa budú
snažiť nedostatok peňazí riešiť prostredníctvom rôznych kreditných kariet.
Na Slovensku je v súčasnosti zhruba stotisíc bytov,
ktoré čakajú na svojich majiteľov. Hodnota nehnuteľností sa prepadla niekde až
o tretinu, ceny sa pohybujú zhruba na úrovni roka 2006. Ide najmä o
nehnuteľnosti staršie.
Aj keď banky obmedzili financovanie developerských
projektov, developeri zatiaľ z cien veľmi nespúšťajú a skúšajú, či Slováci budú
ich ponuku akceptovať.
Prepad stavebnej produkcie, zvyšovanie miezd pracovníkov
22. 6. 2009
V uplynulých mesiacoch sa prepad stavebnej produkcie v dôsledku svetovej hospodárskej krízy premietol aj do poklesu cien stavebných materiálov. Ceny stavebných prác sa však neznížili v dôsledku zvýšenia miezd pracovníkov.
Klesli ceny cementu, výrazne zlacneli niektoré
typy ocele, keramických materiálov či doplnkových konštrukcií. Podľa odhadov odborníkov produkcia
stavebných firiem v krajine tento rok zaostane za vlaňajšími výsledkami o viac
ako desatinu.
Pokles bol ovplyvnený najmä útlmom bytovej
výstavby, ktorá tvorí najväčšiu časť zákaziek stavebných firiem. V posledných
mesiacoch sa podniky púšťali menej aj do rekonštrukcií budov, pri ktorých sa
viac využívajú dokončovacie a sanačné omietky. Ceny šli dolu o vyše 10 %.
Kríza zatiaľ neobmedzila výraznejšie stavbu
ciest. Zamestnanosť a kondíciu ekonomiky poznačenú krízou by mali podporiť
takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva.
Ceny stavebných prác napriek zníženiu
výkonnosti stavebníctva v posledných mesiacoch mierne rástli. Je to najmä
dôsledok zvyšovania miezd pracovníkov. Tie sa v priemere zvýšili na 534,26 €.
Miliardár Soros vyhlásil, že najhoršia časť krízy už skončila
22. 6. 2009
Podľa amerického investora Georga Sorosa už najhoršia časť globálnej ekonomickej krízy skončila. Zároveň vyzval na vytvorenie medzinárodných pravidiel zameraných na dohľad nad svetovými trhmi.
Krízu označil za inú ako predchádzajúce krízy.
Podľa jeho názoru bol systém až doteraz založený na falošných predpokladoch, že
trhy môžu nezávisle získať naspäť svoju rovnováhu a systém sa koriguje sám.
Táto kríza ukazuje potrebu regulácie v ekonomike, zameranú na kontrolu vzniku
trhových bublín.
Zvládnutie súčasnej krízy Soros spája so štátnymi zásahmi, vládnymi
zárukami poskytnutými pre finančné inštitúcie a zvýšenými vládnymi výdavkami.
Soros preto podporuje protikrízové opatrenia
americkej administratívy. Zároveň však upozorňuje, že po obnove úverového
systému štát musí obmedziť svoju úlohy, pretože po zavedení vládnych
stimulačných balíčkov vzniká riziko hyperinflácie.
Podľa jeho názoru by napríklad Poľsko a
Maďarsko lepšie odolali súčasnej kríze, ak by boli členskými štátmi eurozóny.
Realizácia investičných projektov SARIO dáva šancu novým pracovným miestam
22. 6. 2009
Všetky úrady práce signalizujú nárast počtu nezamestnaných. Nezamestnanosť sa môže do konca roka zvýšiť až na 14 %. K zlepšeniu týchto čísiel by mohlo dôjsť pomocou realizácie rozrobených investičných projektov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Keby sa ich všetky podarilo umiestniť na Slovensku, na trhu práce by mohlo vzniknúť až 30-tisíc nových pracovných miest.
Firmy v súčasnosti otvárajú alebo obsadzujú menej
pracovných pozícií. Dôvodom sú na
jednej strane negatívne dosahy krízy na trh práce a na druhej strane zníženie
fluktuácie. Prácu si ľudia začali viac vážiť, takže firmy nie sú nútené robiť
časté výbery, čím sa výrazne znížila ponuka voľných pracovných pozícií. Tretím
dôvodom je nestabilita odbytových trhov, ktorá firmy núti k vyššej opatrnosti.
Preto firmy využívajú radšej lízing alebo brigádnicku prácu, ktorá je menej viazaná.
Problémy pri hľadaní práce budú mať v súčasnej dobe aj
absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí končia štúdium. Preto im analytici
a odborníci z praxe odporúčajú využiť toto obdobie na ďalšie vzdelávanie. Vyhnú
sa tým nielen zaradeniu do evidencie úradov práce ale v budúcnosti môžu zvýšiť
svoje šance na trhu práce.
Odborníci zároveň upozorňujú, že v súčasnej dobe je
len málo mladých ľudí ochotných a pripravených venovať sa výskumu. Absolventi
by sa mohli dať napríklad na doktorandské štúdium. Kríza by sa mala stať
priestorom na rast inovácií.