Časové rozlíšenie nákladov a výnosov
12. 2. 2024
V slovenskej legislatíve sa uplatňuje tzv. brutto princíp zisťovania výsledku hospodárenia. Uvedené znamená, že výsledok hospodárenia sa zistí porovnaním celkových nákladov a celkových výnosov.
Medzi nákladmi a výnosmi bežného účtovného obdobia by mali byť vykázané aj tie prípady nákladov a výnosov, ktoré budú predstavovať výdaj alebo príjem v budúcich obdobiach. Súčasne by mali byť z nákladov a výnosov vylúčené tie náklady a výnosy, ktorú nesúvisia s bežným obdobím. Pre vznik nákladov je teda rozhodujúci časový okamih ich vzniku, kedy ku spotrebe skutočne došlo. To isté platí aj pre výnosy. Náklady a k nim súvisiace výdavky, výnosy a k nim súvisiace príjmy môžu preto vznikať časovo rôzne od seba. Je preto dôležité rozlišovať medzi jednotlivými pojmami, každý znamená niečo iné. Účtovanie do obdobia, s ktorým účtovné prípady časovo a vecne súvisia, predstavuje jednu z najdôležitejších zásad účtovníctva a to tzv. zásadu nezávislosti účtovných období. V prípade nedodržania tejto zásady dochádza k porušeniu zákona o účtovníctve a v súvislosti s transformáciou výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve na základ dane z príjmov aj k porušeniu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Všeobecná úprava časového rozlišovania nákladov a výnosov v podvojnom účtovníctve je predmetom úpravy § 5 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia s ktorým časovo a vecne súvisia. Na to, aby bolo možné docieliť túto zhodu slúžia účty časového rozlíšenia.
K
Schodok štátneho rozpočtu medziročne vzrástol o takmer osemsto miliónov
7. 6. 2019
Pozitívny vývoj zaznamenali pri dani z pridanej hodnoty. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu mája tohto roka schodok vo výške 1,52 miliardy eur. Medziročne vzrástol o 799,3 milióna eur. Vyplýva to z údajov zverejnených Ministerstvom financií (MF) SR. Príjmy štátneho rozpočtu boli ku koncu piateho mesiaca tohto roka medziročne vyššie o 172,5 milióna eur, čo predstavuje nárast o 3,3 %.
Výdavky štátneho rozpočtu boli medziročne vyššie o 971,8 milióna eur, teda o 16,3 %. Medziročný nárast daňových príjmov predstavoval 131,1 milióna eur. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 171,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 29,3 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 18,3 milióna eur a pri dani vyberanej zrážkou vo výške 17,2 milióna eur," vyčíslil rezort financií. Negatívny vývoj bol pri dani z príjmov právnických osôb vo výške 80,5 milióna eur a pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 25,9 milióna eur. Ako ďalej vyplýva z údajov MF SR, pozitívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému nárastu o 17,1 milióna eur. V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu došlo k medziročnému nárastu o 24,4 milióna eur. "Ide najmä o medziročný nárast v rámci iných nedaňových príjmov o 13,8 milióna eur, príjmov z prenájmu o 2,8 milióna eur a kapitálových príjmov o 600.000 eur," doplnilo MF SR. Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný pokles o 7,5 milióna eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ (EÚ fondy) došlo k medziročnému nárastu o 48,4 milióna eur, s čím podľa MF SR súvisí aj nárast zdrojov spolufinancovania o 13,8 milióna eur.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Príjmy štátneho rozpočtu medziročne rástli
5. 6. 2019
Podľa údajov zverejnených Ministerstvom financií (MF) SR dosiahol štátny rozpočet ku koncu mája tohto roka schodok vo výške 1,52 miliardy eur. Medziročne tak vzrástol o 799,3 milióna eur. Príjmy štátneho rozpočtu boli k tomuto dátumu vyššie o 172,5 milióna eur, čo poukazuje na nárast rozpočtu o 3,3 %.
Výdavky štátneho rozpočtu medziročne stúpli o 971,8 milióna eur. Pozitívny vývoj zaznamenalo MF SR v rámci príjmov z EÚ. Tie dosiahli nárast o 17,1 milióna eur. Pri ostatných príjmoch bol zaznamenaný medziročný nárast o 24,4 milióna eur. Výdavky poukazované na štátny dlh medziročne klesli o 7,5 milióna eur. Naopak stúpli výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s čerpaním EÚ fondov o 48,4 milióna eur a s tým súvisiaci nárast zdrojov spolufinancovania o 13,8 milióna eur.
Zamestnávateľov čaká razia na dodržiavanie BOZP
5. 6. 2019
Od pondelka začne inšpekcia práce veľkú akciu zameranú na dodržiavanie povinností týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Kontrola bude prebiehať v rámci všetkých krajov Slovenska.
Cieľom inšpekcie je nielen zistiť chyby, ktorých sa zamestnávatelia dopúšťajú, ale tiež pomôcť im zorientovať sa v požiadavkách, ktoré sa vzťahujú na ich činnosť a vysvetliť im, ako sa vyvarovať chýb a tak účinne dodržiavať predpisy v oblasti BOZP. Zameriavať sa budú najmä na malé a stredné podniky, prípadne na novovzniknuté firmy. Tie sú totižto z hľadiska bezpečnosti na pracovisku považované za najrizikovejšie.
Zákon proti byrokracii sa zmení
3. 6. 2019
Prijatím zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii) došlo v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ v tzv. prvej vlne znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy k zrušeniu povinností predkladania výpisov z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností a registra trestov ako povinných príloh v listinnej podobe.
Fyzické osoby a právnické osoby sú v mnohých konaniach na základe osobitných zákonov naďalej povinné preukazovať prostredníctvom výpisov a potvrdení orgánom verejnej moci ďalšie skutočnosti, ktoré sú evidované v informačných systémoch verejnej správy.
Cieľom predkladaného návrhu je v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy, rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe. Ide o nasledovné potvrdenia a výpisy
• potvrdenie o daňových nedoplatkoch,
• potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,
• potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení,
• potvrdenie o návšteve školy a
• výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.
Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy a potvrdenia, resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
Návrh zákona zároveň reaguje na potrebu niektorých dodatočných legislatívnych úprav, ktoré vyplynuli z praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii.