Časové rozlíšenie nákladov a výnosov
12. 2. 2024
V slovenskej legislatíve sa uplatňuje tzv. brutto princíp zisťovania výsledku hospodárenia. Uvedené znamená, že výsledok hospodárenia sa zistí porovnaním celkových nákladov a celkových výnosov.
Medzi nákladmi a výnosmi bežného účtovného obdobia by mali byť vykázané aj tie prípady nákladov a výnosov, ktoré budú predstavovať výdaj alebo príjem v budúcich obdobiach. Súčasne by mali byť z nákladov a výnosov vylúčené tie náklady a výnosy, ktorú nesúvisia s bežným obdobím. Pre vznik nákladov je teda rozhodujúci časový okamih ich vzniku, kedy ku spotrebe skutočne došlo. To isté platí aj pre výnosy. Náklady a k nim súvisiace výdavky, výnosy a k nim súvisiace príjmy môžu preto vznikať časovo rôzne od seba. Je preto dôležité rozlišovať medzi jednotlivými pojmami, každý znamená niečo iné. Účtovanie do obdobia, s ktorým účtovné prípady časovo a vecne súvisia, predstavuje jednu z najdôležitejších zásad účtovníctva a to tzv. zásadu nezávislosti účtovných období. V prípade nedodržania tejto zásady dochádza k porušeniu zákona o účtovníctve a v súvislosti s transformáciou výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve na základ dane z príjmov aj k porušeniu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Všeobecná úprava časového rozlišovania nákladov a výnosov v podvojnom účtovníctve je predmetom úpravy § 5 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia s ktorým časovo a vecne súvisia. Na to, aby bolo možné docieliť túto zhodu slúžia účty časového rozlíšenia.
K
Vláda chce v Stropkove znížiť nezamestnanosť o 3 %
27. 6. 2019
Plán vlády je znížiť nezamestnanosť v okrese Stropkov do roku 2023 z desiatich percent na sedem percent. Dosiahnuť to chcú vytvorením viac ako 360 nových pracovných miest. Vyčlenili na tento účel regionálny príspevok vo výške takmer 2 miliónov eur a zároveň by tu mali byť použité prostriedky z európskych štrukturálnych fondov v objeme takmer 69 miliónov eur.
Problémom okresu je, že najväčšími zamestnávateľmi sú tri podniky z oblasti elektrotechnického priemyslu, a nie mesto alebo štát, ako je to v iných okresoch, kde vláda akčné plány realizuje. Primátor mesta vidí ako najväčší prínos pre rozvoj zamestnanosti realizáciu obchvatu mesta.
Pre Slovákov je najťažšie splácať podlžnosti na „kreditkách“
26. 6. 2019
Banky na Slovensku zatiaľ nemajú veľké problémy s nesplácanými úvermi. V prvom štvrťroku tohto roka sa totiž podiel zlyhaných úverov na celkových poskytnutých úveroch medziročne znížil na 2,9 %. Vyplýva to zo Štatistického bulletinu Národnej banky Slovenska (NBS).
Najvyšší podiel zlyhaných úverov NBS zaznamenala v kategórii kreditných kariet, a to na úrovni 13,6 %. Medziročne klesá podiel zlyhaných úverov pri prečerpaní bežného účtu (v marci sa zastavil na úrovni 5,7 %), zlyhaných úverov na bývanie (v marci 1,5 %) a zlyhaných úverov pri spotrebiteľských úveroch (v marci 8,7 %). Tento trend poklesu môže byť ovplyvnený nízkou nezamestnanosťou, rastom reálnych miezd či historicky najnižšími úrokovými sadzbami.
Až 70 % slovenských firiem počíta s nasadením umelej inteligencie
25. 6. 2019
Uviedli tak v prieskume, do ktorého sa zapojili viac ako dve stovky majiteľov, riaditeľov a manažérov v stredne veľkých a veľkých spoločnostiach v SR. Ich víziou je nasadiť v najbližších troch až piatich rokoch niektorú z technológií umelej inteligencie, pričom viac ako polovica chce využívať strojové učenie a prediktívnu analytiku, čiže spracovanie veľkých objemov dát.
Okrem toho viac ako pätina plánuje nasadiť autonómnych robotov a 19% chce začať využívať analýzy obrazov so strojovým videním. Výsledky naznačujú, že firmy z rozličných odvetví rozumejú prínosom, ktoré môžu získať z analýzy a strojového učenia. Či sa im to aj skutočne podarí a či časť zamestnancov nahradí umelá inteligencia, ukáže až čas.
Novela zákona o ERP
24. 6. 2019
Používanie elektronickej registračnej pokladnice upravuje zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Nadväzne na situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s implementáciou on-line registračných pokladníc a ich uvedenia do prevádzky, bola nevrhnutá ďalšia novela zákona. Vzhľadom na nedostatočné pokrytie trhu on-line registračnými pokladnicami je potrebné v záujme ochrany podnikateľských subjektov prijať príslušné opatrenie. Preto sa ustanovilo pre tých podnikateľov, ktorí nebudú mať včas uvedené on-line registračné pokladnice do prevádzky, ustanoviť zo zákona odklad ukladania pokút za ustanovených podmienok.
Novela zákona sa predložila v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu, že nedostatok pokrytia trhu on-line registračnými pokladnicami môže spôsobiť protiprávny stav, keďže podnikatelia si nebudú môcť splniť povinnosti vyplývajúce zo zákona, nie ich vlastným pričinením. Uvedeným by došlo k obmedzeniu jedného zo základných práv vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je aj právo na podnikanie.
Cieľom novely zákona je ochrana podnikateľov pred sankciami z dôvodov, ktoré neboli spôsobené ich pričinením. Z dôvodu, že nastali mimoriadne okolnosti a štátu hrozia značné hospodárske škody, zákon nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.