Časové rozlíšenie nákladov a výnosov
12. 2. 2024
V slovenskej legislatíve sa uplatňuje tzv. brutto princíp zisťovania výsledku hospodárenia. Uvedené znamená, že výsledok hospodárenia sa zistí porovnaním celkových nákladov a celkových výnosov.
Medzi nákladmi a výnosmi bežného účtovného obdobia by mali byť vykázané aj tie prípady nákladov a výnosov, ktoré budú predstavovať výdaj alebo príjem v budúcich obdobiach. Súčasne by mali byť z nákladov a výnosov vylúčené tie náklady a výnosy, ktorú nesúvisia s bežným obdobím. Pre vznik nákladov je teda rozhodujúci časový okamih ich vzniku, kedy ku spotrebe skutočne došlo. To isté platí aj pre výnosy. Náklady a k nim súvisiace výdavky, výnosy a k nim súvisiace príjmy môžu preto vznikať časovo rôzne od seba. Je preto dôležité rozlišovať medzi jednotlivými pojmami, každý znamená niečo iné. Účtovanie do obdobia, s ktorým účtovné prípady časovo a vecne súvisia, predstavuje jednu z najdôležitejších zásad účtovníctva a to tzv. zásadu nezávislosti účtovných období. V prípade nedodržania tejto zásady dochádza k porušeniu zákona o účtovníctve a v súvislosti s transformáciou výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve na základ dane z príjmov aj k porušeniu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Všeobecná úprava časového rozlišovania nákladov a výnosov v podvojnom účtovníctve je predmetom úpravy § 5 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia s ktorým časovo a vecne súvisia. Na to, aby bolo možné docieliť túto zhodu slúžia účty časového rozlíšenia.
K
Podnikateľské prostredie sa na Slovensku zhoršilo, tvrdí Podnikateľská aliancia
25. 5. 2018
Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva. Podnikateľské prostredie na Slovensku sa zhoršilo. Myslí si to Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). „Skutočnosť, že pohľad podnikateľov na podnikateľské prostredie sa zhoršil aj v prvom štvrťroku tohto roka, nie je prekvapujúca.
Prispeli k tomu skutočnosti, ktoré vyšili najavo po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej, a to najmä neschopnosť politikov a politického systému prevziať politickú zodpovednosť a riešiť vzniknutú krízu zodpovedne a systémovo,“ uviedla aliancia. Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva. Nasledujú uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu. Na piatom mieste je kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily. „Z uvedeného možno konštatovať, že podnikatelia vnímajú ako najväčší problém čím ďalej tým väčšie zlyhávanie základných funkcií štátu,“ dodala aliancia.
Podnikatelia bez ohľadu na pravicovú či ľavicovú vládu negatívne vnímajú už viac ako dvanásť rokov vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a úroveň korupcie na úradoch. „To čo je nóvum za posledných desať rokov, je prepad dôvery vo funkčnosť politického systému v štáte a naopak presvedčenie o výskyte hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu, ktoré vnímajú podnikatelia najmä v posledných rokoch ako čoraz väčší problém,“ konštatovala PAS. Z verejných oblastí podnikatelia ocenili kladne len stabilný kurz eura a neutrálne hodnotili prístup k úverom.
Zmeny v zákone o vodách
24. 5. 2018
Zákon o vodách bol niekoľkokrát novelizovaný jednak z dôvodu transpozície práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ale vzhľadom na upresnenie niektorých ustanovení v zákone, ktoré sa ukázali ako problémové a bolo treba ich sprecizovať.
Úprava používania vôd vo vzťahu k zákazu plavby, určenie spôsobu a podmienok na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd, doba platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd orgánom štátnej vodnej správy, pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, postup vo vodoprávnych konaniach. Ustanovuje sa procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona. Predovšetkým sa vyžaduje dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd. Každú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Je to napríklad stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení.
Ten, kto plánuje realizovať činnosť, je povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či je potrebné splniť podmienky.
Prevádzka vozidiel v cestnej premávke – nový zákon
24. 5. 2018
Nový zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke pripravilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR z dôvodu prijatia balíčka opatrení Európskej únie v súvislosti s kontrolami technického stavu vozidiel, nových predpisov upravujúcich schvaľovanie vozidiel a dohľadu nad trhom. Predchádzajúci zákon o podmienkach prevádzky vozidiel bol platný od roku 2004 a bol 19-krát novelizovaný.
Nový zákon bol schválený 14. marca 2018. Právny predpis rieši komplexne problematiku podmienok prevádzky vozidiel v cestnej premávke v súlade s požiadavkami novej legislatívy Európskej únie, s prihliadnutím na poznatky a skúsenosti nadobudnuté v procese aplikácie predchádzajúceho zákona. Zákon upravuje agendu v súvislosti s cestnými vozidlami ako schvaľovanie, prevádzka, kontroly technického stavu, ale aj doklady vozidiel technickej služby na úseku prevádzky vozidiel v pôsobnosti orgánov verejnej správy a zodpovednosti za porušenie povinnosti. Zákon počíta s vydaním jedenástich vykonávacích vyhlášok. Zákon nadobúda účinnosť 1. 5. 2018, 20. 5. 2018 a 1. 1. 2020. Zákon okrem iného upravuje schvaľovanie vozidiel na prevádzku v cestnej premávke, doklady vozidla, prevádzku vozidiel v cestnej premávke či cestné technické kontroly vrátane systému kontroly upevňovania nákladu, tiež kontroly vozidiel, ako napríklad technické kontroly, emisné kontroly a kontroly originality.
Daňové výdavky po zaplatení v roku 2018
23. 5. 2018
Platný zákon o dani z príjmov, ale aj skôr platná právna úprava zdaňovania príjmov obsahovali ustanovenia, v zmysle ktorých boli vybrané zaúčtované náklady, príp. aj zaúčtované výnosy daňovými výdavkami alebo zdaniteľnými príjmami až po zaplatení.
V podstatnej zmene došlo od roku 2015, kedy boli zo zákona ako takéto položky vypustené najmä zmluvné pokuty, úroky a poplatky z omeškania. Medzi zaplatené výdavky, resp. aj príjmy boli doplnené nové položky, ktoré sa ďalšími novelami zákona rozšírili, naposledy od roku 2018.