Murphy radí
Zákony života
Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!
Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.
Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.
(Murphyho zákonník)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak urobíte z odvolania alebo preradenia pracovníka rozsudok smrti, tak za chvíľu budete správcom cintorína.
Ak vytvoríte pracovné miesto s náplňou vyžadujúcou IQ hojdacieho koňa, tak budete mať problémy s udržaním pracovníkov na tomto mieste.
Ak musíte denne prijímať množstvo rozhodnutí, tak to u vás škrípe "dole" v rutinnej činnosti, ktorá by mala bežať sama od seba.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O márnom hľadaní - III. večer
Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.
Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je smiešny
Otec krúti hlavou nad synovým vysvedčením. Syn hovorí s účasťou: „Čo si myslíš, otecko? Na vine sú dedičné vlastnosti, alebo zlý vplyv okolia?“
Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.
Do očnej optiky vošiel zákazník. „Potrebujete okuliare s deviatimi dioptriami,“ povie optik. „Ako viete, že som krátkozraký?“ „Vošli ste cez výklad, nie cez dvere!“
(Myšlienky bez cla)
Na čo má človek rozum
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
(Zrnká úsmevu)