Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.

Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo experimentálne dokázať len to druhé.

Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.

Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.

Ak vám niekto sľúbi nápravu, to ešte neznamená, že sa veci obrátia k lepšiemu.

Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.

Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.