Bytovky v Bratislave dostali tvrdú ranu od vlády
3. 2. 2023
Vláda ohrozuje najväčšiu investíciu v hlavnom meste, upozorňovali ešte minulý týždeň HN. Riziko spočívalo vo vysokej dani, ku ktorej sa kabinet chystal. Tieto obavy sa napokon aj naplnili. Dôvodom sú prijaté cenové stropy pre výrobcov elektriny, na ktorých sa dohodla garnitúra na čele s premiérom Eduardom Hegerom v úvode týždňa.
Nová daň zoberie skoro každému výrobcovi elektriny časť zisku a presunie ju do štátnej kasy. Kým k niektorým zdrojom bol štát zhovievavý, ako napríklad pri jadre a podpore dostavby štvrtého bloku Mochoviec, tak iným zoberú podstatne viac. Týka sa to aj bratislavského podniku OLO, ktorý stojí pred hrozbou, že miliónovú investíciu nebudú môcť ďalej financovať.
Podnik to odôvodňuje cenovým stropom, ktorý im spôsobí výrazný škrt cez rozpočet. „Rozhodnutie vlády o cenovom strope na elektrickú energiu vyrobenú zhodnotením odpadu na úrovni 100 eur za megawatthodinu je pre OLO tvrdou a nečakanou ranou,“ hovorí pre HN Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie. Elektrinu predanú nad danú sumu štát zdaní 90 percentami.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zamestnávatelia nesúhlasia s návrhom na zrušenie odvodových stropov
2. 8. 2021
Klub 500, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy a Asociácia zamestnávateľských zväzov nesúhlasia s návrhom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na zrušenie stropov na platenie sociálnych odvodov.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) vo štvrtok na stretnutí s novinármi predstavil podrobnosti časti dôchodkovej reformy. Tú sčasti majú financovať ľudia s vyššími zárobkami.
Rezort totiž navrhuje zrušiť odvodové stropy, čo sa dotkne zhruba piatich percent najbohatších ľudí v krajine. "Očakávam, že tu bude odpor voči takémuto opatreniu, ale my si myslíme, že ľudia, ktorí majú príjem 7700 eur mesačne a viac, si môžu dovoliť byť trošku solidárnejší," uviedol minister.
Ako vyčíslil štátny tajomník ministerstva Boris Ažaltovič, ide o menej než 50-tisíc najbohatších ľudí, ktorí by priniesli do rozpočtu 150 miliónov eur v roku 2023.
V
Chystá sa regulácia zdravotných poisťovní
30. 7. 2021
Zisk zdravotných poisťovní je potrebné regulovať. Na včerajšom stretnutí sa na tom zhodli zástupcovia rezortov zdravotníctva a financií, niektorí členovia Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo či šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Informovala o tom samostatná odborná referentka úradu Erika Kováčiková.
Pracovnú skupinu na stretnutí tvorili štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková, členovia parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS), Zuzana Šebová (Sme rodina), Marek Krajčí (OĽaNO) a Tomáš Lehotský (Za ľudí), ďalej štátny tajomník Ministerstva financií Marcel Klimek a riaditeľka odboru špecifických operácií štátu reozrtu financií Andrea Holíková a za Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou okrem jeho šéfky aj Peter Pavlovič a zástupcovia právneho odboru.
V
Zmeny zákona proti byrokracii
26. 7. 2021
Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.
Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.
Novela zákona bola vypracovaná ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Po novom sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:
•kópia rodného listu,
•kópia sobášneho listu,
•kópia úmrtného listu,
•potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,
•potvrdenie o pobyte,
•potvrdenie o pridelení IČO,
•výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,
•potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,
•výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,
•výpis z registra sociálnych podnikov,
•potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
•vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,
•výpis z registra / zoznamu advokátov,
•výpis z centrálneho registra exekúcií,
•potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,
•doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,
•údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,
•potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,
•údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,
•potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
K
Opatrenia vo finančnej oblasti
26. 7. 2021
Cieľom novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je finančná pomoc na zabezpečenie likvidity cestovných kancelárií.
V marci 2020 ochromila trh cestovného ruchu, a teda aj trh cestovných kancelárií, pandémia koronavírusu. Cestovné kancelárie do 11. 3. 2020 štandardne ponúkali produkty v rámci svojich podnikateľských aktivít, pričom od klientov pri uzatváraní zmluvy inkasovali zálohy. Klienti v danom období reagovali na ponuky zliav, ktoré im umožňovali čerpať rôzne benefity ponúkané dodávateľmi jednotlivých služieb. Podmienkou uplatnenia zliav bolo uhradenie zálohy. Aby mohli cestovné kancelárie zľavy poskytnúť, museli ich získať od dodávateľov služieb, obvykle od zahraničných partnerov alebo priamo od zahraničných hotelov. Cestovné kancelárie si splnili svoju zmluvnú povinnosť a tak, aby mohla byť zľava zrealizovaná, cestovné kancelárie poslali zálohy svojich klientov na účty zahraničným partnerom a hotelom. Celosvetová pandémia však obvyklý tok peňazí zastavila a cestovné kancelárie nedokážu klientom vrátiť zálohy na nezrealizované, resp. stornované zájazdy.
Nakoľko pandémia tohto vírusu spôsobila a ešte stále spôsobuje rozsiahle negatívne dopady na európsku aj domácu ekonomiku, je nevyhnutné ďalej prijímať opatrenia na zmiernenie týchto dopadov na hospodárstvo SR a na podnikateľské prostredie. Novela zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch priniesla čiastočné riešenie vo forme ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátením zálohových platieb vo forme vystavených oznámení o náhradnom zájazde v zmysle § 33a zákona. Dohodnúť sa s klientom na náhradnom zájazde sú však cestovné kancelárie povinné do 31. 8. 2021. Ak k takejto dohode v stanovenom termíne nedôjde, do nasledujúcich 14 dní sú cestovné kancelárie povinné vrátiť klientom plné zálohy. Celkový objem takýchto záloh predstavuje cca 60 mil. eur.
Novela zákona preto rieši nové opatrenie finančnej pomoci pre cestovné kancelárie formou poskytnutia návratných finančných výpomocí, ktoré im umožnia preklenúť časové obdobie aktuálneho nedostatku likvidity potrebnej na vrátenie záloh klientom za stornované zájazdy, resp. na zaplatenie nových záloh na novozazmluvnené hotely v iných destináciách ako boli pôvodne zazmluvnené, ak sa s klientmi dohodnú na náhradných zájazdoch do iných destinácií. Do uplynutia konečnej doby splatnosti návratných finančných výpomocí sa cestovným kanceláriám podarí vysporiadať doterajšie zálohy so zahraničnými hotelmi, a to buď ich využitím v budúcom (náhradnom) ubytovacom termíne, alebo ich vrátením cestovnej kancelárií, ak sa so zahraničným hotelom nedohodne ubytovanie v náhradnom termíne. Na základe toho bude možné tieto návratné finančné výpomoci postupne, ale aj parciálne cez predčasné splátky reálne splácať.
Je potrebné zdôrazniť, že návrh opatrenia nerieši problematiku prevádzkových nákladov cestovných kancelárií, ale zabezpečuje likviditu cestovných kancelárií pre potreby vrátenia záloh spotrebiteľom, ak pre nich nebudú zrealizované náhradné zájazdy. Cestovné kancelárie pomocou návratnej finančnej výpomoci vyplatia klientom všetky nevyčerpané zálohy za rok 2020 a návratnú finančnú výpomoc budú splácať postupným využitím kapacít v zahraničí, kde sú zrealizované predplatby z roku 2020.
K